Videl som básnika kŕmiť vrabce z dlane,
čítali mu z nej to, čo ním bolo napísané
do mapy vlastných (st)rán a tiež medzi riadky,
slovo je potrava, láska v hlase matky.
Stretol som básnika a tak sa ho pýtam,
či je už konečne jeho duša sýta,
pokrúti hlavou a odpovie mi jasne:
„Ešte som nestihol prežiť všetky básne.“