Písmo:
A-
|
A+
Zazvonil budík...
ručičky ukazujú dvanásť...v noci
a ja sa prebúdzam prekvapený,
ako rýchlo vie čas dať mat
ľudským snom,
krátim si život slovami,
keď sa mi minú, budem vedieť,
že je koniec starým začiatkom
a vykročím cestou, čo nepozná
umelé minúty, len nekonečné metre,
ktorými si vymeriam zaslúžený pokoj.
