uprostred mosta je vzduch najchladnejší
na polceste medzi tým čo bolo
a čo by mohlo byť
najtenšia hranica ktorá mi pripomína
váhu môjho kroku
pomaly vo mne praská kameň
ako kôrka chleba keď je dopečený
v pohybe tela priznávam
odvahu sťahovavých vtákov
teraz som si už sám vlastným prístavom