Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Pri pomníku prešporského Robinsona
pokosili trávu,
ešte včera si tam čakal na loď,
čo ťa z lona smrtiaceho davu
vráti ku koreňom človeka.
Modlitbu si ticho odriekal,
až ti biela mačka sadla k nohám,
možno to bol dotyk Boha
a možno len čistý plameň,
čo v nás stále horí,
kým sme malou kvapkou
topiacou sa v mori.
Vietor v lipách zahral
requiem na Ondrejskom cintoríne,
kam si chodil vdýchnuť dušu hline
každou krehkou básňou,
ktorá v pamäti
svojou silou ako maják z druhej strany
zasvieti.
