
Mám taký pocit, že sa niečo mení
a svet je jedna veľká paleta,
z ktorej si miešam, ako v dennom snení,
pieseň, čo emócie rozpletá.
Mám taký pocit, že je všetko inak,
noci sú dňami, káva na plátnach,
najprv to bola iba čiasi vina,
nevoľnosť rán a nepoznaný strach.
Prichádzaš ku mne, nie som pripravená,
láska však neistotu odvráti,
anjel sa iba vtedy zriekne mena,
keď spoznám seba v svojom dieťati.
Hrozienka v rume, Alpy, Vtáčnik, Tatry,
zmeny si berú svoje obete,
teraz už viem, že presne k tebe patrím,
si darom, ktorý na jar priletel.
Prichádzaš ku mne, nie som pripravená,
láska však neistotu odvráti,
anjel sa iba vtedy zriekne mena,
keď spoznám seba v svojom dieťati.