omietka z domu opadáva
na najvlhkejšom mieste
tam kde ti slzy najčastejšie
odhaľujú krehkosť samoty
z ostrých kryštálikov
si v sebe staviaš stenu
o ktorú si pripútaná
okovy sú priemet vlastnej slabosti
a niekde medzi tebou
a hrubými múrmi
sa ti snažím dokázať
že strach je len prázdno
násobené časom
a musíš ho niečím vyplniť