Prechádzam sa večer po zámockom parku,
pri západe slnka býva trochu iný,
vrastá do mňa tieňmi svojich starých stromov
a minúty sa v ňom menia na hodiny.
Na lavičke pod platanom ležia listy,
možno do nich niekto ukryl tajné správy,
do jazierka hodím smútok, čo ma ťaží,
bosý kráčam trávou, kým ma neuzdraví.