Esencia bytia uzamknutá v tvare,
krištáľovo čistá sféra,
pamätá si hriechy nové aj tie staré,
koniec sa v nej so začiatkom prirodzene stiera.
Všetci máme v sebe oko z chvosta páva,
ktoré mení schému záhad na odkliate svetlo,
ako keď sa z magmy stane časom láva
a to, čo nás malo stretnúť, nakoniec nás stretlo.
V uzavretom kruhu zostane len
letmý dotyk tieňa na papieri
a s ním jedno drobné zrnko nehynúcej viery.