Vrásky jazera
brázdia zrkadlo
odvekých obrazov.
Ticho nazerám
pod rúcho farieb
a mojou oázou
je náruč prírody.
Odhodím reťaze
každodennej špiny,
čo bodajú voľnosť,
ako ostré kliny
a znovuzrodený
v tieni starej jelše
tvorím odkazy,
píšem čerstvé verše,
ktoré vkladám do vázy
vzácnych spomienok.






