Rozprávka o lietajúcej rybke

Ani vtáky zvyčajne krúžiace nad morom, nevládali rozprestrieť krídla a letieť v ústrety voľnosti. Ticho oddychovali v tieni svojho tela. Ryby klesli k samému dnu, div, že sa nezahrabali do bahenného zábalu. Len jedna malá rybka menom Sunny živo plávala sem a tam. Poháňala ju nekonečná zvedavosť. Chcela vedieť, prečo je dnes voda taká teplá.
Cez hladinu dopadali na jej šupiny striebristé lúče a ligotali sa tisícimi diamantmi.

„Deje sa niečo zvláštne, musím zistiť, čo je pôvodom tej jasnej žiary,“ pomyslela si a začala plávať čoraz bližšie k nepoznanej časti svojho domova. Svetlo bolo stále jasnejšie, no rybke to nestačilo. Sunny plávala ďalej až kým sa nosom nedotkla hladiny. Opatrne vystrčila hlávku a nadýchla sa prehriateho morského vzduchu. Nad sebou uvidela žlté klbko, ktoré ju mámilo.

„Je krásne, no tak vzdialené,“ vzdychla si nešťastne. „Kiežby som sa ho mohla dotknúť!“ Sunny zúfalo plávala po hladine a snažila sa niečo vymyslieť. Odrazu sa začala odrážať chvostovou plutvou od vody, no stále to nestačilo. Na neúspešné pokusy malej šibalky dotknúť sa slnka, sa z nebeského oblaku díval Boh. Uľútostilo sa mu rybky, zdvihol svoje ruky k srdcu a z lásky jej vytvoril dve malé krídelká. V skutočnosti to boli blanité plutvy, ale Sunny to vôbec neprekážalo vzlietnuť nad drobné vlnky mora, a tak sa priblížiť k vytúženému cieľu.

„Nikto sa nemôže slnka dotknúť, jeho úsmev hreje, no každého, kto by mu chcel podať ruku, spáli,“ zvonivým hlasom riekol Boh. Rybkou prenikol tón jeho láskavého hlasu a náhle pochopila, že sa stal zázrak. Odvtedy mohla Sunny každý deň pozdraviť slnko a na pár sekúnd vystriedať more za vzduch. Ľudia, ktorí videli, ako sa rybka vznáša nad hladinou, ju nazvali Volitans (z latinského slova volare- lietať).

Na jej počesť sa na nočnej oblohe zjavuje súhvezdie Lietajúca ryba, ktoré pripomína silné odhodlanie malej Sunny dotknúť sa nebies.