V sobotu som si povedala, že cez víkend budem oddychovať a v pondelok začnem chystať veci na maľovku. Nuž ale keď som v sobotu ráno vstala nedalo mi a pomaly som začala vypratávať skrinky a chystať veci. V pondelok a v utorok som premýšľala, či mám niekoho osloviť kto by mi pomohol, bála som sa maľovania, ale zároveň som si chcela dokázať, že to zvládnem. Však keď je žena sama tak si musí vedieť poradiť. Nemôžem sa predsa stále na niekoho spoliehať. No a tak vo mne v utorok večer dozrelo rozhodnutie začať s maľovaním v stredu ráno.
V stredu ráno som vstala a vybrala som sa so synom kúpiť farbu a všetky maliarske naradia, ktoré sú nevyhnutné k vymaľovaniu jednej izby. Všetko sme nakúpili, doniesli domov a tak sme mohli začať. Keď som sa zahľadela na izbu zistila som že luster by bolo asi dobre dať pred maľovaním tiež dolu a tak som počkala kým to syn zariadil. Na to dobehol drobec a chcel si vyskúšať ako sa maľuje a tak sme všetci na prvú stenu skúšali ako sa maľuje. Bola to nekonečná sranda a ta stena vyzerala strašne, až som sa bála že fľakatou už ostane navždy.
Nakoniec sme sa pustili do práce už s potrebnou vážnosťou, syn spravil prvý náter na strope a potom sme my s dcérou pokračovali na striedačku, ja jednu stenu, ona druhu. Dokonca sme si k tomu kúpili aj pivo, boli sme ako ozajstní maliari. Keď sme skončili prvý náter, postavili sme sa do stredu miestnosti a neveriacky sme hľadeli na nekonečne fľakaté steny. Boli sme z toho dosť smutné, teda aspoň ja, dcérka sa ma snažila povzbudzovať. Mala som chuť všetko chytiť a vyhodiť, ale môj zvláštny materinsky pud mi to nedovolil. Maľovala som predsa dcérkinu izbu a chcela som aby sa v nej cítila dobre. Spravili sme si asi 30 minútovú pauzu a potom sme sa vrátili do izby a čuduj sa svete ona už nebola fľakatá. Potešili sme sa a dali sme sa maľovať druhý náter. Toto už išlo oveľa ľahšie a rýchlejšie. Veľmi sa nám to páčilo. O 22.00 sme mali vymaľované, vyumývané, nábytok na mieste, ale boli sme také unavené, že sme nevládali ani vliezť do vane. Tú noc sme obe veľmi tvrdo spali.
Dcérka má krásne vymaľovanú izbu a ja nádherný zážitok z najkrajšieho dňa mojej dovolenky. Dnes mi dcérka prezradila, že sa všade chváli, že s maminou maľovala svoju izbu, zvláštne, ja robím to isté, všade sa chválim že som spolu s dcérkou vymaľovala jej izbu. Chcem vám povedať , že nech by to maľovanie dopadlo akokoľvek, stálo to za tie krásne chvíle na ktoré nikdy ani ja a ani moja dcéra nezabudneme. Bol to pre nás obe veľmi zvláštny čas a dovolím si tvrdiť , že naše priateľstvo mimoriadne posilnil.
