Trvalo mi niekoľko dní kým som si mohla opäť ľahnúť do postele, zavrieť oči bez toho aby sa mi ten výjav nezjavil znovu a mne nezačali opäť tiecť slzy smútku. Na tretí raz som videla reportáž celú, napriek mojím slzám, a nechápem, nerozumiem...Nerozumiem nezodpovednosti vodiča, ktorý si sadne za volant pod vplyvom drog, metadonu,alebo alkoholu. Nerozumiem tomu, že človek, ktorý si vedome ničil, či ničí zdravie, zabil ženu, matku, ktorá túžila žiť rozdávať lásku, vychovávať svoje deti, žiť svoj život. Nechápem a nechcem pochopiť ako je to možné, že musela zomrieť pred očami vlastného dieťaťa. Mám len jednú otazku a jednu prosbu. Prosbu k všetkým menej zodpovedným šoférom...Prosím vás, neberte nám naše matky,, deti, otcov, našich blízkych, priateľov...A tá otázka? Veľmi túžim po tom, aby ten muž, vinný tým, že vzal deťom ich maminku, si položil sám otázku : "Komu teraz dajú tieto deti svoju hlávku do dlaní ak ich bude niečo bolieť?? Kto im pohladí ich ubolenú dušičku?? Komu teraz povedia MAMA ???
