
Ale myseť mi blúdi stále len k nemu, všetky myšlienky patria len JEMU. Prečo??? Prečo sa to takto skončilo? Tisíce otázok, žiadne odpovede. Bože, prosím, prečo je láska taká krásna a zároveň taká krutá ? Keď som s ním tak je môj život plný a krásny. A teraz??? Zomieram...všetky svoje posledné sily sústreďujem aby som mohla dýchať,aby som mohla žiť, ísť ďalej. Nespím, nejem, nežijem...kde je moja láska??? Čo som spravila, že musím toto zažívať? Prečo to krásne nemôže ostať na vždy? Prečo nemôžem byť i ja šťastná? Prečo je láska taká krásna a zároveň taká krutá???