An, tedamoja dcéra, bola jedneho dňa so mnou vonku, boli sme venčiť psíka,prechádzali sme sa spolu a rozprávali. Stále som mala zvláštný pocit,že mi moja dcéra chce niečo povedať, niečo pre ňu veľmi dôležité.Nakoniec začala. "Mami? Chcem Ti niečo povedať, ale neviemako....Povedala som jej nech mi to povie presne tak, ako to má najazyku a očakávala som to najhoršie - má 14! Spolu s tým, ako mioznámila že už dva mesiace fajčí, sa prudko uhla v očakávaní facky.Moja reakcia však vtedy vyviedla z miery i mňa. Začali mi stekat potvári slzy, nič som nevravela, nič som nevytýkala, len mi tíškostekali slzy. Moja dcéra okamžite vyštartovala a začala ma prosiť, abysom neplakala: "Mami, neplač, radšej ma zbi, vynadaj mi, len prosímŤa, neplač....Po hodnej chvíli som sa upokojila a povedala som svojejdcére že je veľmi rozumné dievča a vie, čo cigarety obnášajú, zvlášť uženy a zvlášť v takom mladom veku. Nezabudla som podotknúť tonepopulárne....Budeš smrdiet a stojí to veľa peňazí...Moja dcéra dodvoch mesiacov s týmto zlozvykom, ktorý našťastie ešte nebol silnýskončila. Som veľmi rada, že v doležitých životných veciach reagujemtak, že to prekvapuje mňa i moje okolie.
