Tak je to aj v tomto príbehu života. V podstate každý život je jedno veľké puzzle a nie vždy si ho skladáte vy sami, občas vám tam niekto nejakú časť vloží. Toto puzzle života je o žene ktorú nazvyme Dany. Jej príbeh začal ako obyčajne, jej narodením. Je veľmi smutné, že Dany si zo svojho detstva pamätá veľmi málo. Skúste na chvíľu zavrieť oči a pripomänúť si nejaké zažitky z detstva. Ak sa vám vynoria spomienky na objatia rodičov, na bozky na dobrú noc, na krátke výlety, alebo len na večerné čítanie rozprávok, tak ste šťastný ľudia. Dany toto šťastie nemala, otca nepoznala a v spomienkách na detstvo sa jej vynárajú len starí rodičia. Spomienky začínaju až neskôr a nie tie pekné. Spomína si ako bojuje,ako túži po láske svojej matky,ako túži byť ľubená. Keď mala desať rokov, začali jej detstvo prepletať povinnosti, ktorých stále pribúdalo. Ale láska nepribúdala. V dvanástich rokoch vlastne samostatne viedla domácnosť, varila,upratovala, nakupovala a starala sa o mladších súrodencov. Nepamätá si na pochvaly od matky, ale veľmi dobre si pamätá neustálu nespokojnosť zo strany matky, kritiku, odmietnutia - na nelásku. Začala si klásť otázku : " Čo som spravila? Prečo ma mama neľúbi??? " Takto plynuly roky jej detstva a ona bez toho aby si to uvedomovala, stavala sa silnejšou v zmysle výroku...." Čo ťa nezabije to Ťa posíli. A tak Dany silnela. V osemnástke slončila len učňovskú školu, čo bolo tiez dôsledkom pôsobenia rodinného prostredia v ktorom vyrastala. Dany vo svojej plnoletosti zažila ďalší dôkaz " lásky " od svojej matky v podobe vyhostenia z domu. Keďže nemala kam ísť požiadala svoju rodinu o pomoc ktorú dostala. Stále však nechápala, stále nevedela zložiť posledné časti puzzle života. Zistila už síce z nejakých indícii, že jej otec ublížil jej matke a že je nechceným dieťaťom. A však to nebolo všetko. Dany už bola silná, keď objavila dôkaz o jej nechcenosti. Bola to lekárska správa o tom , že v čase keď matka bola v treťom mesiaci tehotenstva, sa pokúsila Dany potratiť tým, že užila vačšie množstvo liekov. Osud však zamiešal karty inak a Dany žije. Dnes je Dany dospelá žena, matka detí,ktorým dáva o to viac, čo sa nedostavalo jej. Miluje svoje deti a celý život im prispôsobila. Dany povie svojim deťom . " ľúbim vás " ,denne ich objíma, denne ich pobozká,pohladí po ich hlávkach. Tým že im dáva svoju lásku, si súčastne lieči svoju ubolenú detskú dušičku v ktorej sa do dnes vynárajú spomienky na vety : "Radšej som Ťa mala utopiť ako mačku......" Verte či neverte, Dany stále ľúbi svoju matku a nevie si predstaviť, že by ju nemala. Dany však už nebojuje o lásku svojej matky, vzdala ten boj, ale stále dúfajúc čaká, že mama zistí že ma ešte jednu dcéru. Verím, že posledná časť jej životného puzzle raz nájde svoje miesto a bude konečne pochopené jej zúfalé volanie : " MAMA, ĽÚBIM ŤA .
