Asi nikdy nepochopím prečo podstatnú časť naozaj-starého mesta zrovnali zo zemou, alebo nahradili niečim novým, "užitočnejším". Keď sedím pri Dunaji na Petržalskej strane a dívam sa na Nový most, zosmutniem. Uvedomujem si, že som si vytvorila isté puto s mestom ktoré neexistovalo, už keď som sa narodila. Prečítala som slušnú kopu materiálov o pôvodnej fyziognómii hlavného mesta. Čím viac o mojom domove viem, tým viac ma zaujíma. Stále rozmýšľam nad tým, aké by to bolo, prechádzať sa po uliciach, ktoré tam už nie sú. Už chápem, prečo starý otec nerád chodil do centra. Už to proste nebolo ono... Keby som mohla vrátiť čas, šibnem kúzelným prútikom a nedovolím aby "niekto" ničil základné štruktúry Prešporka. Veď to nie je možné, aby historické časti nášho mesta, mizli jeho obyvateľom pred očami. Argumenty, ktoré údajne zavážili sú veľmi chabé. Áno Vydrica bola schátralá a stala sa útočiskom pochybných sociálnych skupín (jej pôvodní obyvatelia sa do nej totiž, už nevrátili), ale určite sa to dalo riešiť aj inak. Synagóga "niekomu" zavadzala a Nový most musel preťať práve najstaršie ulice našeho mesta. Veď keby sa to zrekonštruovalo, nechali by sme tu našim deťom krajšie a hodnotnejšie dedičstvo. Určite by sa otázka nevyhnutných cestných komunikácií dala priateľnejšie vyriešiť, keby SA chcelo! Dnes už je to samozrejme jedno. Čas sa vrátiť nedá, rovnako ako miesta ktoré upadli do zabudnutia. Nie však zubom času, ale ľudskou rukou...
29. apr 2008 o 21:40
Páči sa: 0x
Prečítané: 894x
Bratislava
V poslednej dobe ma veľmi chytila za srdce minulosť Bratislavy. Musím priznať, že jej starší názov Prešporok mi je milší viac. Prešporok, hm. Znie to tak ľubozvučne...
Písmo:
A-
|
A+






