To, čo sa dialo posledné dva týždne, bolo však už neskutočné. Médiá riešili (a stále riešia) Dúhový Pride a pochod Hrdí na rodinu, akoby to boli najvýznamnejšie udalosti roka. Pritom na obe podujatia prišlo po kampani porovnateľnej s najnovším módnym online obchodom dokopy 10.500 ľudí.
Prečo to robíte?
Pripadá mi smutnosmiešne, že niektoré médiá, ale aj samotní organizátori označujú Pride a pochod Za rodinu za udalosti, ktoré radi využívajú politici a chcú si na nich nahnať body. Sú to však samotné médiá, ktoré pravidelne už niekoľko týždňov pred podujatiami bombardujú politikov otázkami súvisiacimi s účasťou na jednom či druhom pochode. Ak ide politik na Pride - je rozbíjačom tradičnej rodiny. Ak ide podporiť tradičnú rodinu - je homofób. Ak nejde nikam - je ľahostajný voči menšinám alebo voči rodine. Pýtam sa, na čo je toto dobré?
Nebudem sa tajiť svojím názorom na citlivú problematiku LGBTI. Zaslúžia si homosexuáli rešpekt? Určite zaslúžia. Majú mať právo uzatvoriť registrované partnerstvá? Poďme o tom diskutovať a hľadať riešenia. Majú mať registrovaní partneri rovnakého pohlavia právo adoptovať si deti? Určite nie. Minimálne dovtedy, kým tie deti nie sú vlastníkmi občianskeho preukazu a samé s tým nesúhlasia.
Fiasko pochodu Hrdí na rodinu
Obrovský neúspech utŕžil pochod Hrdí na rodinu, na ktorý prišlo 20-krát menej ľudí, než na Dúhový Pride. Liberálne médiá zažívajú orgazmus, smejú sa z tradičných hodnôt konzervatívcov a stále majú potrebu kopnúť si do nich. Konzervatívne médiá si zase neúspech podujatia nepriznávajú, vytrhávajú z kontextu vyjadrenia liberálov a strašia fotkami homosexuálov z Pride-u, pričom „toto“ označujú za hrozbu budúcnosti.
Ani jedno, ani druhé sa zďaleka nedá považovať za normálny spôsob objektívneho informovania verejnosti, a už vonkoncom nie za spôsob riešenia citlivej témy a hodnotových otázok. Nie je to nič iné, než obyčajné rozdúchavanie vášní, umelé vytváranie konfliktu a hlavne zlý úmysel.
Zrejme potrebujeme tretí pochod
Organizátori Dúhového Pride-u vyzvali politikov, aby nezneužívali tému LGBTI na politické účely, a aby začali riešiť reálne problémy, ktoré na Slovensku existujú. Veľmi radi však na svojom podujatí privítali viacerých politikov a na pódiu dokonca dali priestor bratislavskému primátorovi či verejnej ochrankyni práv. Ich výzve sa preto celkom nedá rozumieť.
Nič to však nemení na fakte, že spôsob, akým sa medializuje kontrast medzi oboma týmito pochodmi, v slovenskej spoločnosti zbytočne rozpútava obrovské vášne a nevraživosť. Preto vás prosím, nerobte to.
A ak sa o rok organizátori pochodu na podporu rodiny opäť raz rozhodnú schválne určiť deň pochodu na ten istý dátum, kedy sa bude konať Dúhový Pride, s najväčšou pravdepodobnosťou sa podujmem na organizáciu Pochodu za zdravý rozum, na ktorý pozvem všetkých ľudí, ktorí majú po krk zbytočného podnecovania k nevraživosti medzi ľuďmi.
