Šesť z desiatich EUR na prevádzku MHD platia všetci Bratislavčania
Nie všetci Bratislavčania vedia, že bez ohľadu či MHD používajú alebo nie, platia za ňu. Dopravný podnik Bratislava dostáva každoročne cca. 50-55 miliónov EUR v podobe dotácie na prevádzku. Táto dotácia pokrýva zhruba 50-60% ročných nákladov. Pričom mesto Bratislava ako aj iné mestá má hlavné príjmy z daní z príjmu zamestnancov a podnikateľov (70% príjmov).
Zvyšná časť nákladov je pokrytá výnosmi z cestovného (cca. 35 mil. EUR) a inými výnosmi (reklama, pokuty, iné príjmy).
Menej cestujúcich pri vyšších nákladoch
Bratislavská MHD každoročne stráca cestujúcu verejnosť. Kým v roku 2007 použilo MHD odhadom 256.8 milióna cestujúcich, v roku 2010 to už bolo o takmer 20 miliónov menej cestujúcich. V rovnakom čase však stúpli náklady na MHD z 83,3 miliónov EUR na rekordných 102,5 milióna EUR.
Napriek tomu je komfort cestovania rovnaký, ak nie horší. V lete je cestovanie MHD o život kvôli horúčavám. Počas roka je zas cestovanie znepríjemňované rôznymi indivíduami, prípadne bezdomovcami.
Dve triedy cestovania
Čo keby MHD v Bratislave poskytovala dve úrovne cestovania? Bezplatnú a spoplatnenú. Predstavte si tretinu autobusu, do ktorej máte prístup len po zaplatení lístka. Zvyšné dve tretiny sú k dispozícii bezplatne ostatným cestujúcim, ktorí sa rozhodli pre bezplatnú jazdu.
V platenej časti by mal človek klimatizovaný priestor. Vstup do tejto časti by bol riešený fyzickou bariérou, ktorá by umožila človeku vstúpiť až po zaplatení (alebo snímnutím predplateného lístka). Z bezplatnej časti by sa do platenej časti nedalo dostať.
Keďže by priestor bol v prednej časti vozidla, vodič by bol zodpovedný za to, že v prípade porušenia prepravných podmienok v tomto priestore (napr. pripitá mládež hulákajúca na ostatných, ohrozovanie násilím, či iná trestná činnosť) by bol takýto cestujúci vyhodený z vozidla (zastavením a privolaním polície, prípadne SBS, ktorú si MHD platí už dnes). Predpokladám však, že uvedené situácie by ani nenastali v platenom priestore, lebo páchatelia by si zrejme vyberali bezplatnú dopravu.
Financovanie a pomer platenej a bezplatnej dopravy
Bezplatná preprava MHD by samozrejme znamenala výpadok príjmov z predaja cestovných lístkov. Richard Sulík vo svojej krátkej analýze (http://web.sulik.sk/index.php?section=1&id=98) poukazoval na tieto zdroje financovania bezplatnej MHD:
Z vlastných skúseností z OLO a.s. viem, že zníženie nákladov o 20% až 25% je reálne. Veď odpadnú zo dňa na deň náklady ako údržba automatov na predaj lístkov, revízori, výroba lístkov, oddelenie, kde sa tvoria ceny, nočné spoje a pod. Treba si uvedomiť, že DP a.s. má 3.200 zamestnancov, ale samotných vodičov je len cca 1.000. Zníženie nákladov je dané hlavne kvalitami akéhosi nájomného vraha, ktorý bez akýchkoľvek zábran vykopne všetkých, ktorí nemajú reálne čo robiť. V OLO a.s. to bolo 90 ľudí zo 412, ale ani jeden smetiar. Odhadujem teda úsporu na 600 mil. Sk. Ostáva cca 400 mil. Sk, o ktoré by musela stúpnuť dotácia, ktorá by sa financovala zvýšením dane z nehnuteľností o cca 30%.
DPB dnes skutočne zamestnáva 3289 ľudí, z čoho menej ako 50% sú vodiči. Je ich 1516. Údržbárov a iných robotníkov je 1214, čo pri počte 657 vozidiel znamená takmer 2 údržbárov na vozidlo denne. Ďalších cca. 550 ľudí je réžia. V leteckej spoločnosti o počte 560 ľudí robí 240 pilotov a letušiek, pričom pracovníkov údržby a prevádzky je 100. Priestor na šetrenie by sa určite našiel aj v iných nákladových položkách (vo väčšine podobných firiem je primárnym zdrojom úspor optimalizované obstarávanie IT a stavebných prác).
Pán Sulík teda vyčíslil potenciál úspor na 20 miliónov EUR a ďalších 13,5 milióna by muselo prísť v podobe zvýšenej dotácie. V koncepte kombinovanej bezplatnej a platenej dopravy je možné tento výpadok vykryť príjmami z platenej časti dopravy. A možno by mesto ušetrilo aj na dotácii.
Na výnosovej strane sa ťažko robia simulácie a analýzy. Skutočné čísla o počte a štruktúre cestujúcich nie sú. V spolupráci s mobilnými operátormi by sa možno dali pripraviť detailné podklady o počte SIM kariet, ktoré cestujú určitými trasami spojov MHD, dokonca v jednotlivých časových prierezoch dňa. Zároveň by k tomu mobilní operátori vedeli prihodiť informáciu o trhovom segmente (spotrebiteľské správanie, demografické údaje, ...), čo by vo veľkej miere pomohlo v plánovaní celého dopravného systému. Takto popísaná populácia by už možno bola zaujímavejšia aj z pohľadu reklamného trhu. (viac o CRM v blogu Filipa Víteka: http://blog.etrend.sk/filip-vitek/2011/03/13/sms-from-operator-we-are-sorry-your-relationship-has-crashed/
Ďalším zdrojom príjmov by mohlo byť rádiové vysielanie v bezplatnej časti vozov s reklamnými vstupmi. Mať 120 - 180 miliónov cestujúcich (upravené o walkmanistov a pod.), ktorí si vypočujú danú stanicu aspoň 10min, pričom z vyššie uvedených dát viem v ktorú hodinu, aký typ klienta na akej linke si vypočuje daný odkaz, nie je zlý koncept.
DPB síce nezverejňuje, ale určite má prehľad o počte a štruktúre predaných PCL (predplatných cestovných lístkov). Počet jednorázových lístkov predaných v roku 2010 bolo cca. 36,2 milióna ks. Rok predtým to bolo 35,3 milióna ks. Keďže sú to lístky s rôznou nominálnou hodnotou, budem počítať s cenou 50 centov na lístok. Čo by znamenalo, že jednorázové lístky tvoria zhruba 18 miliónov EUR, teda cca. 50% z celkových tržieb DPB. Cez SMS lístky DPB utržil cca. 10%. Zvyšných 18 miliónov by mali tvoriť predplatné karty (zhruba 10% sa ich predalo cez internet).
Aká suma peňazí by sa dala reálne získať predajom lístkov a PCL do prvej triedy závisí od pomeru bezplatnej a spoplatnenej prepravy a cien lístkov. Odhadujem to na 15-20 miliónov EUR na cestovnom pri cene 1eur za jazdu, resp. 40eur za mesačnú PCL. Počítam s tým, že tretina vozidla by bola spoplatnená a dve tretiny bezplatné.
Koľko by ste boli ochotní zaplatiť za cestovanie prvou triedou v MHD vy? 1 eur za cestu? Povedzme 40eur za mesačný lístok?
Zdroj: Výročné správy DPB a vlastné výpočty
