Určite nájdete veľa článkov, ktoré rozoberajú kľúčové momenty úspechu porážky Mečiara v roku 1998 (pozn.: Mečiar voľby vyhral, ale nedokázal zostaviť vládu), preto sa tu pokúsim len o sumár v skratke:
1. Pro-demokratické strany vystupovali jednotne (nielen 2-3, ale všetky relevantné)
2. Existovala nosná existenčná téma - vstup SR do NATO a EÚ
3. Občiansky a neziskový sektor sa zomkol a podporoval vlastnými aktivitami pro-demokratické strany (napr. OK iniciatíva)
4. Mienkotvorné médiá (okrem štátnych) podporovali pro-demokratické strany (TV Markíza, SME, Rádio Twist, ...)
Uvažoval som aj nad tým, či silný líder zavážil natoľko, že bol nutnou podmienkou, ale Mikuláš Dzurinda v roku 1998 nebol tým lídrom, ktorým sa stal neskôr. Bolo však dôležité, že celá tá snaha mala jedného hovorcu, práve v osobe Dzurindu.
Fungovalo by to aj dnes? Nevieme, ale ľudia po tom volajú.
Ostatné dva mesiace trávim každý týždeň zopár hodín v uliciach medzi ľuďmi, s ktorými sa rozprávame a snažíme sa ich presvedčiť, aby podpísali našu petíciu. Spomínam to preto, lebo som mal možnosť za ten čas priamo stretnúť viac ako 15 tisíc ľudí - v Bratislave, Zvolene, Senci, Stupave i Banskej Štiavnici. Pri takom množstve ľudí si vypočujete všeličo - od frustrácie a apatie, cez hnev, výčitky, obviňovanie až po vďaku, ale i výzvu. Výzvu k spoločnému úsiliu všetkých pro-demokratických strán (nie nutne k spájaniu politických strán, ale k spájaniu do zjednoteného tábora). A povedia vám to rovnako voliči PSka, ako aj KDH, SaSky, či Demokratov.
Nestačí totiž byť proti niekomu/niečomu, už je naozaj načase byť aj za niečo. Takže verejná objednávka k jednotnému postupu pro-demokratických strán a hnutí tu je. Čo ďalej?
Zomknutý občiansky a neziskový sektor - už rok vidíme ohne sváru naprieč rôznymi sektormi - či sú to zdravotníci, ochranári, policajti, učitelia alebo herci. Neprejde týždeň kedy by odborári neavizovali nejaký protest alebo štrajkovú pohotovosť. Navyše, už je to rok, čo súčasná koalícia zavádza zmeny, ktoré budú mať devastačné následky na občianske združenia a iných aktérov v neziskovom sektore - nové dane, obmedzovanie financovania, registračné povinnosti, strašenie zahraničnými agentami. Táto energia potrebuje usmerniť a 17. Novembra som pocítil nádej pri spoločnom úsilí občianskeho a neziskového sektora v iniciatíve “Spolu sme Sila”.
Mienkotvorné médiá - v dobe sociálnych sietí je otázna úloha mienkotvorných médií. Aby sme si rozumeli, naďalej sú dôležité, a dokonca kľúčové v boji za slobodu a demokraciu. Len možno už nemajú rovnako silné postavenie ako v roku 1998. Napriek tomu nebude zmena možná bez nich. Rovnako však budú potrební “Influenceri” a sociálne siete. Všetko sú to komunikačné platformy fungujúce na komerčnom princípe. Pokiaľ vieme dodržať transparentnosť financovania komunikačných kampaní, nevidím v tomto bode problém.
Pozorným čitateľom určite neušlo, že som preskočil bod 2 - Nosná existenčná téma. Zrejme najťažšia časť celého úsilia. Neviem, čo to nakoniec bude, ale pokúsim sa o úvahu.
“Domov si vziať nedáme - toto je náš domov!”
Napísal som, že už nestačí byť proti niekomu/niečomu, ale už je naozaj načase byť aj za niečo. Rovnako ako mnohí iní ľudia na Slovensku sme s manželkou stáli pred ťažkým rozhodnutím - zostať alebo sa odsťahovať zo Slovenska. Rozhodli sme sa zostať. Vedome. No zároveň sme sa rozhodli, že sa chceme podieľať na tom akú podobu Slovensko bude mať. Lebo je to náš domov a o domov sa treba starať.
“Domov si vziať nedáme - toto je náš domov!” má dve roviny – proti niekomu, a za niečo.
Proti niekomu - budeme brániť náš domov pred kýmkoľvek, kto nám ho bude chcieť zobrať. A ak nám časť domova niekto obsadil, budeme sa usilovať o to, aby sme ho oslobodili a znova ho získali späť. Vo voľbách, pred nimi, aj po nich.
Za niečo - za náš domov. Spoločný. Nás všetkých, demokraticky zmýšlajúcich. Už teraz by sme mali začať debatu o tom aký domov chceme vytvárať - v akej krajine chceme žiť. Pamätníci si spomenú na ponovembrové okrúhle stoly. Tie sa nekonali len v televízii a za účasti politických špičiek, ale aj v lokálnych VPNkách. Je to neskutočne pracné, časovo aj finančne náročné, a treba k tomu veľa trpezlivosti a vzájomného rešpektu. A tiež ústupkov s cieľom nájsť spoločnú dohodu. Ale dá sa to.
Predstavte si to na príklade v zdravotníctve - zástupcovia študentov medicíny, lekárov a zdravotníkov, ako aj iných aktérov v zdravotníctve budú viesť dialóg s politikmi venujúcimi sa oblasti zdravotníctva s cieľom spolu pomenovať víziu a dožadovať sa konkrétneho plánu na jej realizáciu. Politici za účasti odborných analytikov v tomto prípade predkladajú koncepcie a návrhy, ostatní delegáti dávajú oponentúru. Nie jednorazovo a za 60 minút v televízii, ale kontinuálne a mimo kamier. S pravidelnými spoločnými mediálnymi výstupmi. A áno, každý sa bude musieť niečoho zriecť v prospech kompromisu. Celá aktivita bude mediálne pokrytá, aj prostredníctvom sociálnych sietí a “influencerov”.
V školstve sa niečo podobné podarilo s dokumentom “Učiace sa Slovensko”, podľa ktorého už Slovensko realizuje zmeny od roku 2017, a v jeho strategickej línii pokračuje už šiesty minister. Táto kontinuita v spoločnej snahe o zmenu tu predtým nebola. A áno, dokument napísal tím 7 ludí, ale predchádzali tomu mnohé konferencie a podujatia, kde si jednotliví aktéri vydiskutovali svoje postoje, či návrhy, a samotný dokument, ako aj všetky nasledujúce kroky, boli otvorené pripomienkam v participatívnom procese. Samozrejme, že by ste aj dnes našli stovky kritických pripomienok ako to mohlo byť ešte lepšie, ale to už je súčasťou riadenia zmien. A to, že ešte nevidíte zmeny na výsledkoch, je pochopiteľné - v školstve sa výsledky zmien dostavujú po dekádach (spomeňte si na túto vetu v roku 2035 pri prvých PISA testoch, kde reálne uvidíme výsledky reforiem).
Takto si vieme pomenovať 2-3 prioritné oblasti, ktorými by sme začali popisovať “náš domov”. Viac by verejný priestor neuniesol kvôli prirodzeným konfliktom a ľudskému kapitálu, ktorý by to stálo. No ruka v ruke by sa pri postupnom budovaní spoločného domova vytváral aj vzťah k vlastnej krajine - skutočné vlastenectvo.
Porazili by sme tým Mečiarizmus? Povieme si v ďalšej časti.
