Pravicová Bratislava
Pokiaľ si pamätám správne, tak Bratislava z hľadiska vedenia mesta a MČ Staré Mesto bola dlhé roky v réžii SDKÚ (DÚ) a KDH. Priznám sa, že v tomto prípade som nešiel až ku koreňu veci, takže neviem kto má kompetencie určovať spôsob narábania s nájomnými bytmi v meste a mestkských častiach a ako ľahko alebo ťažko sa tieto pravidlá dajú zmeniť. Faktom však zostáva, že pravica mala páku vo vedení mesta a mestskej časti, zrejme aj v zastupiteľstvách. Ak by k transparentnejšej metóde viedla len zmena zákona o Bratislave alebo iných zákonov, opäť pripomínam roky 98 - 02 a 02-06, kedy bolo možné robiť zmeny v zákonoch. Na obhajobu niektorých pravičiarov pripomínam, že snahu meniť pravidlá k lepšiemu mal poslanec Dostál (OKS), ktorý však žial nenašiel dostatok morálnych súkmeňovcov, čo ma ako pravičiara mrzí.
Noví kapitalisti vďaka privatizácii. Bytov?
Roky po revolúcii boli rokmi snáh transformácie ekonomiky a spoločnosti, pričom na prechod k trhovému hospodárstvu bolo okrem iného nutné vytvoriť Kapitalistu. Mali k tomu slúžiť rôzne urychlováky vrátane niekoľkých kôl privatizácii štátneho majetku, kam patrila aj časť bytov. Tie sa síce nestali priamo terčom privatizácie, ale prebehol tu taký zvláštny systém vytvorenia súkromného vlastníctva bytov, ktorý považujem za megapodvod.
Pred rokom 1989 sa byty prideľovali podľa rôznych kľúčov (princíp všetci sú si rovní neplatil) a časť bytov bola obsadená zamestnancami podnikov, ktoré tieto byty mali v správe (ak nie priamo vo vlastníctve). To či Vás vyslali pracovať do Popradu, Trstenej alebo Bratislavy ste nevedeli ovplyvniť takmer vôbec. Takže ste ani nevedeli ovplyvniť lokalitu bytu, v ktorom budete bývať. A po revolúcii ste si mohli pri troške šťastia odkúpiť akurát ten byt, ktorý Vám niekto pridelil, takže niektorí mali možnosť kúpiť byt v centre Bratislavy a iní na okraji Sniny. Obstarávacie ceny boli vzhľadom k trhovým cenám symbolické, no rozdiely v pridanej hodnote, ktorú odrazu občan dostal v Bratislave v centre a v Snine na okraji mesta boli rádové. To ja osobne považujem za nespravodlivé. A túto nespravodlivosť napriek vykvaseniu neokapitalistov (pre istotu zopakujem, že som pravičiar a kapitalista) niekto zabudol zastaviť a veselo pokračovala až do príchodu občianskeho aktivistu. Dakujeme, pán Straka.
Peklo, očistec, raj
Pokiaľ by sme súčasnú slovenskú situáciu hodnotili spolu s Dantem, mohli by sme konštatovať, že 90. roky (no i dva totalitné režimy pred nimi) boli Peklom, budúca morálna slovenská spoločnosť (u európskej si nie som tak istý) Rajom a medziobdobie, ktoré ešte stále žijeme a ťažko odhadnúť koľko bude trvať, Očistcom.
Kým v Pekle boli morálni ľudia utláčaní, mučení, vraždení alebo vyhnaní, v Očistci už majú aspoň nejakú šancu žiť život podľa vlastných predstáv, v duchu morálnych hodnôt a dokonca z času načas majú príležitosť svojim presvedčením nakaziť aj početné skupiny. Pánovi Strakovi sa to podarilo. Možno dopomôže k tomu, aby nezávislí kandidáti získali od voličov v komunálnych voľbách ešte viac hlasov ako vo voľbách do VÚC. Možno občania začnú viac času venovať tomu, koho volia. Od východu krajiny prichádza veľmi sympatický trend - už vo voľbách do VÚC si vychodniari zvolili nezávislých poslancov v pomere viac ako 20%. Budem dúfať, že sa tento „očistec zdola" nezastaví ani pred bránami NR SR o 4 roky. Predpoklady na to máme. Morálnych ľudí, duševne i finančne bohatých už začína byť v tejto krajine pomerne dosť na to, aby sme sa postupne priblížili a dovideli na konečný raj.
