„Pamätáte priatelia: pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou."
Tak touto vetou sa k nám prihovárala Iveta Radičová po prehratých prezidentských voľbách a pripomínala nám eufóriu z novembra 1989, kedy to chvíľami vyzeralo tak ako v Orwellovej Animal Farm - tyran bol porazený a teraz už bude len na nás ako si náš nový svet vytvoríme.
V tomto duchu Iveta Radičová začínala aj s novou Vládou SR v roku 2010. Bol som medzi tými čo úprimne verili, že opäť budeme cítiť ťaženie proti korupcii a klientelizmu a navrátime do našej spoločnosti i politiky kus človečiny, ktorý v nej už predlho chýba.
Pokiaľ vychádzame z predpokladu, že od roku 1989 sa moci na všetkých úrovňach správy - štátnej, regionálnej i komunálnej - zmocňujú dobre organizovaní podvodníci, ktorých pracovnými metodámi sú lož, korupcia a klientelizmus, je prirodzené, že za 20 rokov sa dostávame do bodu, kedy je prehnitý celý systém Slovenská Republika. Bolo teda len otázkou času, kedy dnešná opozícia vytiahne „zo šuflíka" kauzy a kauzičky na takmer kohokoľvek z dnešnej koalície.
Mojím očakávaním po slovách Ivety Radičovej bolo prosto razantné vyhlásenie akým spôsobom sa nová premiérka postaví k riešeniu amorálnych káuz. Kardinálnym omylom súčasnej koalície (a ja dúfam, že je to omyl len niektorých ministrov) je myslieť si, že ľudia očakávajú správanie sa koalície v medziach zákona. To je predsa základným imperatívom. Osobne si myslím, že ľudia od koalície očakávajú morálne správanie. A to sa nedá naočkovať alebo natrénovať na školení a už vonkoncom nie u niekoho, kto sa doposiaľ boril v morálnom bahne a stratil akúkoľvek citlivosť voči pachu.
Legitímne právo voličov pravice
Ubehlo viac ako 100 dní od volieb do NR SR a myslím, že je legitímnym právom pravicových voličov dožadovať sa plnenia - konkrétne dožadovať sa odvšivavenia politického a ekonomického prostredia. Patrím k sklamaným voličom SaS. O to viac, že už vôbec som nečakal od ľudí, ktorí mi umožnili objaviť nový rozmer v rakúskej škole ekonómie; ktorí mi umožnili kriticky diskutovať na tému „verejný záujem", že sa objavia na titulkách novín a časopisov, zapletení v kauzách týkajúcich sa štátnych zákaziek a verejného záujmu (páni, kde sú Vaše slová o škodlivom etatizme).
Taktiež som v kauze Liberálny dom stále čakal, že sa jednalo o úvodnú kampaň, ktorou chceli poukázať na zvrátenosť systému príspevkov na prevádzku poslaneckých kancelárii. Nedočkal som sa.
Zároveň sa opäť raz potvrdzuje, že by sme mali zrušiť všetky štátne inštitúcie na podporu čohosi vo verejnom záujme (napr. SARIO, NARMSP, SACR,...). Pretože sa opäť potvrdzuje, že sú to peniaze, ktoré tečú úplne iným smerom ako bolo v pôvodnom pláne, a teda by bolo lepšie keby netiekli vôbec (a najmä neodtekali ľuďom z peňaženiek vo forme daní).
Prvý kvartál pre koalíciu nedopadol veľmi dobre. Verím, že tie ďalšie už prinesú dlho očakávaný zvrat v smerovaní tejto krajiny, aby sme už prestali pracovať na rozširovaní Absurdistanu.
Zmätený záver
Rozprával som sa so svojimi známymi o tom, či sme už naozaj tak ďaleko ako v Taliansku, Grécku alebo Francúzsku, kde je verejná klika taká rozsiahla a zabetonovaná, že sa s ňou už takmer nič nedá urobiť alebo či máme na Slovensku ešte šancu vymaniť sa z týchto korupčných a klientelistických pút.
Moji známi sa vyjadrili pesimisticky. Priznám sa, že ja osobne v budúcnosti opäť uverím slovám „pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou", budem naivne dúfať v úspech zmeny a budem sa snažiť občianskym aktivizmom prispieť k tejto zmene.
