O Matovičovej diplomovej práci sa toho popísalo už mnoho (dve knihy a množstvo článkov) a tento blog nie je o tejto kauze.
Krátko zhrniem podstatu, aby sme sa mohli posunúť ďalej. Hospodárske noviny prišli v roku 2012 s pochybnosťami o diplomovej práci Igora Matoviča. Keďže v tom čase nebolo možné požičať si uvedenú diplomovú prácu so sebou, hĺbková analýza musela počkať až na rok 2018, kedy po rozsiahlom spoločenskom a mediálnom tlaku Igor Matovič nechal médiám možnosť prečítať si ju. V knihe “Matovič, premiér v teniskách” sa ďalej uvádza, že “diplomovku tvoria texty ukradnuté z dvoch kníh”. Zároveň sa už v roku 2012 Matovič vyjadril: „Diplomovka bola mojím autorským dielom, ale ani jedno jediné písmeno som na nej nenapísal,“. Diplomovku podľa neho do počítača prepísala z jeho rukou písaných poznámok sestra jeho najlepšieho kamaráta z vysokej školy počas spoločnej dvojtýždňovej dovolenky v Chorvátsku. Zhodou okolností ten istý kamarát sa stal oponentom a napísal k Matovičovej diplomovej práci posudok.
Čiže, väčšina diplomovej práce je skopírovaná, napísaná niekym iným a oponentúru mu robil kamoš.
Mimochodom, Matovič po zverejnení kauzy diplomovej práce podľa Študentskej rady ešte v septembri 2020 vyhlásil, že nemá najmenší problém sa titulu vzdať a spraví tak, keď to v zákone bude možné. "Koniec-koncov takú zmenu zákona som si u pána ministra školstva a pani ministerky spravodlivosti objednal," dodal.
Keď už to v zákone možné bolo a študenti Matoviča k tomu vyzvali, ten nekonal. Dokonca mu Študentská rada doručila predpripravené tlačivo, ktoré postačuje podpísať, osvedčiť podpis a poslať rektorovi Univerzity Komenského v Bratislave.
Terciárne vzdelávanie nie je len Vysoká škola
Dôvod prečo som sa vrátil k Matovičovi je ten, že ma zaujalo jeho vysvetlenie, prečo tak konal: "Nechodil som na prednášky a na cvikách som bol často duchom neprítomný, či mysľou v mojej firme. Či som zvykol odpisovať? Zvykol. Často? Keď som sa nestihol naučiť, tak určite, ak sa dalo. Bolo to správne? Nebolo," priznal bývalý premiér.
Igor Matovič je príkladom človeka, ktorý ako začínajúci podnikateľ potreboval skôr prakticky orientované vzdelávanie, než teoretické. V terciárnom vzdelávaní presne pre toto rozlišujeme Vyšše odborné vzdelávanie a Vysokoškolské vzdelávanie.
Na Slovensku nám však Vyšše odborné vzdelávanie, ktoré by prebiehalo v spolupráci so zamestnávateľmi chýba. Nie je mi jasné ako sme sa v minulosti dopracovali k tomu, že Vyššie odborné vzdelávanie sme automaticky spojili s Bakalárskym štúdiom - či to bol lobing vysokých škôl alebo vedomé dobre zvážené rozhodnutie (možno bola argumentom efektivita, aby sa využili existujúce kapacity na VŠ).
Z pohľadu vzdelania máme teda systém, ktorý nám generuje 25-30% absolventov gymnázií, ktorí potom idú študovať na vysokú školu alebo univerzitu (väčšinou s úmyslom získať magisterský titul, nie bakalársky). Väčšia časť populácie (70-75%) absolvuje stredné odborné vzdelanie, a potom časť pokračuje v štúdiu na vysokej škole, pričom je veľmi pravdepodobné, že by skôr potrebovali pokračovať v odbornom vzdelávaní formou vyššieho odborného vzdelávania prepojeného s praxou u zamestnávateľov. Existuje pomaturitné, nadstavbové štúdium, ktoré ponúkajú niektoré SOŠ, ale ročne sa naň prihlási 6-7% populačného ročníka.
Pred 7 rokmi vypracovali zamestnávatelia štúdiu, v ktorej bolo aj toto: “Máme zlú štruktúru študijných programov. Absolventov 5-ročného štúdia je príliš veľa a absolventov 3-ročných programov na trhu práce neštandardne málo. Kratšie cykly terciárneho vzdelávania (TV) úplne absentujú. Typickému slovenskému vysokoškolákovi preto štúdium trvá o rok dlhšie ako v priemere krajín OECD. Znamená to, že celkové podfinancovanie TV ešte umocňujeme slabou alokačnou efektívnosťou. Navyše, hlbšie rozbory ukazujú, že zlá štruktúra nepriamo vplýva aj na úroveň znalostí a motiváciu do TV nastupujúcich maturantov (vrátane úniku najlepších stredoškolských mozgov do zahraničia), a tým negatívne ovplyvňuje kvalitu vzdelania na vysokých školách.”
Potrebujeme novú paradigmu, ktorá sa priblíži tej v škandinávskych krajinách - mladý človek vyštuduje strednú školu, po ktorej sa zamestná. Následne po 2-3 rokoch ide študovať na vyššiu odbornú školu alebo vysokú školu s cieľom získať bakalársky titul. A tam väčšina populácie aj skončí. Iba menšia časť populácie pokračuje na magisterské či doktorandské štúdium.
Na Slovensku však chýba k tejto zmene verejná diskusia, ktorú akademická obec ani len nezačne, lebo nemá dôvod. Preto by túto debatu mohli a mali začať zamestnávateľské zväzy a združenia, tak ako sa to snažili pred 7 rokmi upozornením na to, že 55% ľudí v SR je prekvalifikovaných. Rovnako by ju však mohli začať aj učiteľské asociácie, keďže príprava budúcich učiteľov by tiež nemusela vyžadovať absolvovanie veľmi teoreticky orientovaného magisterského štúdia, ale skôr prakticky orientovaného 3-4 ročného bakalárskeho štúdia či vyššieho odborného vzdelávania. Inštitúcie a organizácie poskytujúce takéto vzdelávanie by zároveň mohli poskytovať mikroosvedčenia a mikrokvalifikácie vrámci celoživotného vzdelávania.
V EÚ máme vo vzdelávaní cieľ súvisiaci s terciárnym vzdelávaním - Podiel 25-34 ročných ľudí s terciárnym vzdelaním na celkovej populácii by mal dosiahnúť do roku 2030 viac ako 45%. V roku 2022 to bolo v EÚ 42%, a na Slovensku 39%. Žiaľ, na Slovensku sme si to interpretovali tak, že potrebujeme 45% vysokoškolákov, čo nie je pravda. Ani Matovič, ani výrazná časť populácie nepotrebuje magisterský titul.
