Vychádza z toho, že ľudia majú citlivo vnímať s kým môže PS vytvárať vládu (v prípade, že by PS zostavovalo vládu). Nie je totiž dôležitý len víťaz, ale aj ostatné strany a hnutia, ktoré budú môcť spoločne vytvoriť budúcu koalíciu.
T.G. Masaryk pri svojich úvahách o demokracii hovoril o tom, že demokracia nie je len forma štátneho zriadenia z pohľadu administrácie, ale aj názor na život a na svet. Spočíva na dôvere človeka v ľudí, v ľudskosť, v ľudstvo. Demokracia je podľa neho diskusia, ktorá je možná len tam, kde si ľudia navzájom dôverujú a poctivo hľadajú pravdu. Demokracia je hovor medzi rovnými, premýšlanie slobodných pred očami a ušami verejnosti.
Masaryk hovoril aj o rozmanitosti národov v krajine. „Strany přece nejsou a nemohou být jiné než prúměr jejich voličů. Ten zase závisí na tisku a občanské výchově. Pořád ten problém vedení. Jedno musíme stranám opakovat stále a stále. Aby za své poslance vybírali slušné, politicky schopné a vzdělané muže a ženy.“
Parlamentné voľby a priestor pre umiernenú stredovú stranu – Demokrati
Takmer každé parlamentné voľby sa na Slovensku podarí aspoň jednej novej strane dostať sa do parlamentu (naposledy strana Za Ľudí, predtým SIEŤ a LSNS, a ešte dávnejšie MOST, SAS, ANO a SOP).
Počas tridsiatich rokov samostatnosti SR sa vykryštalizovali stálice politického spektra – SMER, SNS, KDH a SAS – aj keď skutočnými stálicami sú iba KDH a SNS. Samotný SMER pôvodne razil tretiu cestu, potom sociálnu demokraciu a aktuálne je to klasický príklad strany národného socializmu.
Ostatných 10 rokov môžeme za stálice považovať SMER, PS, SNS, KDH, SAS, OĽANO, Sme Rodina a LSNS/Republika. Taktiež vidieť, že sa vykryštalizovali voličské kotvy.
Môžeme povedať, že máme vyprofilovanú skupinu voličov pravicových liberálov (SAS), stredo-ľavých liberálov (PS), ľavicových populistov (HLAS), národných socialistov (SMER), nacionalistov (SNS), kresťanských konzervatívcov (KDH), extrémistov (ĽSNS a Republika) a potom veľkú masu ľudí, ktorí to na poslednú chvíľu niekomu hodia (Sme Rodina, OĽANO, ...).
Podľa dát o nevoličoch a nerozhodnutých voličoch je tu veľký priestor pre silnú konzervatívno-liberálnu stredovú stranu typu SDKÚ (bez kšeftov a káuz SDKÚ), ktorá by dotvorila ponuku, aby sme neboli každé voľby prekvapení. Takou stranou sú aj Demokrati, ktorí majú veľký preferenčný rozsah, a hornú hranicu voličského potenciálu majú na 13 percentách (vrátane 10% zvažujúcich voličov).
Kampaň oficálne začala v júni a vyvrcholí v septembri.
Michal Vašečka ako sociológ robí dobrú prácu aj v tom, že pripomína nám všetkým, že kampaň ešte pokračuje a voliči sa budú rozhodovať do poslednej chvíle. Ak som mu správne rozumel, je podľa neho dôležité, aby ľudia volili podľa svojich úvah a svojho presvedčenia, a tieto reflektovali v prieskumoch volebných preferencií. Pomôže nám to všetkým lepšie pochopiť krajinu, v ktorej žijeme.
Zároveň dodáva, že najneskôr 2 týždne pred voľbami by sme mali vyhodnotiť možnosti, a na ich základe urobiť rozumnú voľbu.
