Takmer pred rokom som písal osobnú skúsenosť ako som hľadal pre syna lekára - alergológa. Ak nezaplatím administratívny poplatok 60 eur, môžem si počkať 6-8 mesiacov.
Až neskôr som zistil, že špecializovaná ambulancia nedostáva za vedenie karty o pacientovi žiadnu platbu z poisťovne, tak ako je tomu pri všeobecných lekároch. Prvé vyšetrenie v trvaní 30min môže znamenať aj 75 eur z hľadiska nákladov špecializovanej ambulancie, ale poisťovňa jej pošle 17 eur. Za kontrolné vyštrenie pošle poisťovňa 8 eur. Tam niekde je prvá časť problému. Neexistuje jednotný a objektívny sadzobník úkonov platených zdravotnými poisťovňami, ktorý by pokrýval objektívne náklady ambulancie. Takže záleží na poisťovni a “vyjednávacích schopnostiach” lekárov, čo si v zmluve dohodnú.
Druhá časť problému bola tá, že neexistovala inštitúcia, ktorá by aktívne riadila kapacity špecializovaných ambulancií. Až do decembra 2025 sme takmer 20 rokov nevedeli, či máme dosť kapacít lekárov špecialistov. Chápete to? Nevedeli sme koľko máme mať lekárov, koľko ich skutočne máme a koľko sa čaká na termín.
Aby ste rozumeli tomu aký obrovský problém to je – ak nemáte dostatočnú sieť špecializovaných ambulancií, tak sa jednak zhoršuje stav pacientov, jednak sa zvyšuje úmrtnosť, a zároveň preťažujete sieť pohotovostí, RZP a v neposlednom rade aj sieť nemocníc. Inými slovami, priťažujete pacientom, a ak to prežijú, tak zbytočne plytváte zdrojmi a predražujete ich liečbu. Niet divu, že na Slovensku zomrie viac ako 3 tisíc ľudí zbytočne (niektoré štatistiky už hovoria o viac ako 5 tisíc). To je viac ako 10 dedín.
Čo sa zmenilo?
Po novele zákona uzrelo svetlo sveta tento rok historicky prvé vyhodnotenie stavu optimálnej siete poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti.
Bol som veľmi zvedavý na výsledky. O to viac som bol rozčarovaný po prečítaní si výsledkov za bratislavský kraj. Až na niekoľko špecializácií (psychológ, psychiater, kardiológ) máme v princípe viac kapacít ako potrebujeme.
To ale vôbec nekorešpondovalo s tým, čo ľudia zažívajú v realite, o čom hovorili Demokrati na svojej tlačovej besede v januári 2026. Nosná časť tlačovky sa síce venovala nedostatku všeobecných lekárov, ale MUDr. Viliam Novotný spomenul aj špecializované ambulancie, o ktorých nie je jasné či ich máme dosť.
Máme dosť kapacít špecializovaných ambulancií?
Keďže vyhodnotenie stavu optimálnej siete poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti neobsahuje údaj o priemerných čakacích dobách na termín do špecializovaných ambulancií, bol som zvedavý ako sa vlastne počíta optimálna sieť. Popisuje to Vyhláška č. 42/2025 Z.z. Ministerstva zdravotníctva SR a jej príloha č. 7.
Skoro som odpadol - zjednodušene povedané, miera naplnenia optimálnej kapacity sa počíta na základe návštev a pacientov v ambulanciách v predchádzajúcom roku a počtu súčasných ambulancií. Inými slovami, ak máte dlhý zoznam ľudí, ktorí sa minulý rok do ambulancie nedostali, lebo čakajú 60-90 dní, tak títo ľudia sa do výpočtov nedostali. Neexistujú. Krása, nie? Niet divu, že podľa takéhoto výpočtu máme dosť kapacít.
Ešte bizarnejšie sú údaje o podiele lekárov vo veku nad 63 rokov: N/A. Údaje neboli dodané, takže nebolo čo vyhodnotiť. Viete si takto predstaviť riadenie rizika, napr. v jadrovej elektráni? Nemáme dáta, tak si to riziko nebudeme všímať.
Dôchodca cestoval za lekárom viac ako 100km
Už v minulom blogu som spomínal aj môjho otca, ktorý je na dôchodku. Bol na urgente, kde mu zistili, že má zlomený prst a dali mu ho do sádry. V prepúšťacej správe mu napísali, že má ísť na kontrolu k rajónovému chirurgovi. Keď som sa pýtal poisťovne, kto je rajónový chirurg, povedali mi, že neexistuje. Nakoniec sme skončili opäť na urgente, aby mu sádru dali dole – na najdrahšom mieste zdravotnej starostlivosti z pohľadu nákladov.
Tentokrát sme hľadali inú špecializovanú ambulanciu, a našli sme. V Šuranoch. Viac ako 100km od Bratislavy. “Ste tu už dnes štvrtý klient z Bratislavy.” Skvelý personál a spokojný senior. Pre objektívnosť dodám, že cestovanie za lekárom nie je novinka, a nedeje sa tak len na Slovensku. Poznajú ju aj v Nemecku či Spojenom Kráľovstve. To ale neznamená, že máme prestať hľadať lepšie riešenia.
Svetlo na konci tunela?
Absencia aktívneho manažovania pacienta je evidentná. Pacienti sú odkázaní na vlastnú iniciatívu a dobrú vôľu poskytovateľov, zatiaľ čo inštitúcie sa vzájomne odkazujú. Z posledných 20 rokov, 14 rokov mal ministerstvo v gescii SMER a HLAS (Valentovič, Raši, Zvolenská, Čislák, Drucker, Kalavská, Dolinková, Šaško). Nerozumiem prečo sa ich voliči na toto nepýtajú, keď máme všetci rovnaký problém. Mimochodom, ani z Hnutia Republika som nepočul konkrétne riešenie tohto problému.
Verím, že po výmene vlády prídu také zmeny, ktoré prinesú reálne výsledky a že podobné situácie, aké som zažil budú minulosťou. Finančne to samozrejme nevychádza tak, aby sa všetci hneď mohli dostať k lekárovi bez ohľadu na akútnosť stavu.
Rozumiem, že budete mať voľbu, či počkáte primeraný čas alebo si priplatíte nadštandard. Ale aspoň v tom bude poriadok – viem si predstaviť centrálny online systém objednávania sa, kde vidím poskytovateľov; vidím, či ešte prijímajú nových pacientov; vidím na čo mám nárok vrátane priemerných čakacích lehôt a poplatkov za jednotlivé úkony; a riadiaci orgán vidí kapacity a priemerné čakacie lehoty. Slovensko potrebuje funkčný systém, ktorý garantuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých, bez ohľadu na ich finančnú situáciu.
