Podľa informácií zverejnených v denníku SME existuje notársky overená zmluva, predmetom ktorej je sponzorstvo strany SMER výmenou za pozície v parlamente. Vnímam to ako vážny zásah do demokratického usporiadania SR, kde údajne sám Predseda Vlády je spoluzodpovedný.
Ústava SR hovorí v Čl.2, že Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.
Keďže sa jedná o tak závažné porušenie Ústavy a keďže Predseda Vlády údajne nie je nezainteresovaný, malo by dôjsť k prešetreniu tejto kauzy za účasti verejnosti.
Dňa 29. novembra 1989 bola Federálnym zhromaždením a Českou národnou radou vytvorená komisia s účasťou študentov, ktorá mala vyšetriť okolnosti udalostí zo dňa 17. novembra 1989 na Národní tříde v Prahe.
Keď bolo možné zriadiť komisiu so zástupcami občanov a informovať verejnosť v totalitnom režime ČSSR v roku 1989, verím že je možné obdobne postupovať v demokratickej spoločnosti.
Občan organizuje protest
Hanzelova kauza ma vyburcovala k tomu, aby som niečo podnikol a vyjadril svoj protest. V ten istý večer som kontaktoval skupinu 20 známych, ktorých som poznal z vysokej školy, a s ktorými sa pravidelne stretávame. Žiadal som ich, aby sme sa stretli a dohodli sa na ďalšom postupe. Keďže sa jedná o podnikateľov a manažérov, bol som rád, že si aspoň jeden na mňa a "našu vec" našiel čas.
Dohodli sme sa, že začneme protest, do ktorého sa môžu pridať všetci bez fyzickej prítomnosti niekde na námestí. Celé by sme to odštartovali verejným vystúpením v médiách v rámci televíznych novín v reportáži o verejnom zhromaždení v Bratislave, ktoré by sme zorganizovali.
Jednoduchá myšlienka - čierna stužka
Nosnou myšlienkou mala byť pietna spomienka umierajúcej demokracii na Slovensku. Bol by to ľahko pochopiteľný odkaz, symbolom ktorého by mohla byť čierna stužka. Tú by mohli ľudia začať nosiť na znak spolupatričnosti s protestom bez toho, aby museli fyzicky prísť na akékoľvek námestie.
Základom bolo zorganizovať protest, na ktorom by bola kritická masa, ktorá by zaujala médiá. Vynorili sa prvé otázky ohľadom organizácie - miesto, čas, propagácia, ozvučenie.
Protest na Hodžovom námestí
Bolo mi jasné, že protest sa musí uskutočniť čo najskôr, kým je ešte kauza živá v ľuďoch. Zároveň som chcel stihnúť predvolebné časovanie. Streda, 2. jún mi prišla ako vhodný termín.
Ťahúňom komunikácie bol facebook, kde už som mal vytvorenú skupinu. Stačilo teda pridať nové podujatie a pozvať kamarátov (zhruba 120). Ďalších 100 pozvánok som poslal priamo emailom na svojich známych, ktorí nie sú na facebooku. Čakal som prvé odozvy.
Medzičasom som začal riešiť ohlasovanie verejného zhromaždenia a na moje prekvapenie v dnešnom e-svete nie je možné v Bratislave ohlásiť verejné zhromaždenie elektronicky. Na špeciálnom formulári s lehotou 5 dní pred zhromaždením je nutné nahlásiť akciu na mestskej časti. Vyriešené.
Ozvučenie sa malo prispôsobovať počtu protestujúcich, ale nebolo mi jasné koľko to bude. Išiel som teda nízkonákladovou cestou a zvolil som si megafón. Najskôr som zvažoval kúpu, ale pri akcii s nejasným koncom mi 40 až 200 eur prišlo ako veľká investícia. Cez rôznych známych som sa v predvečer protestu dopracoval k požičanému megafónu.
Na Hodžovo námestie som išiel električkou a chvíľku pešo. Tešil som sa, že počasie toho dňa sa na hodinku, dve umúdrilo a prestalo pršať. Prišiel som presne načas a začal hľadať svojich známych. Veľmi rýchlo som zistil, že sme spolu štyria.
Počkal som 10 minút, lebo každý ďalší protestujúci by znamenal neuveriteľný nárast skupiny (smiech). Medzičasom k nám prišlo policajné auto s dvomi policajtami. Chceli vedieť, či sa bude protest konať, keďže ich úlohou bolo zaistiť našu bezpečnosť.
Vytiahol som megafón, požiadal kamaráta Rasťa o asistenciu a prečítal výzvu Prezidentovi SR, ktorou sme žiadali vytvorenie nezávislej vyšetrovacej komisie zloženej z novozvolených parlamentných strán na prešetrenie všetkých káuz predávania poslaneckých miest v NR SR. Zároveň sme dali možnosť ľuďom pridať sa do protestu tým, že by začali nosiť čiernu stužku. Potom sme ešte chvíľku podebatovali a šli svojou cestou. Neskôr som sa dozvedel, že na protestnú akciu prišli ešte 3 oneskorenci, ktorí to nestihli.
Ponaučenia
Po protestnej akcii som mal pocit, že by bolo dobré porozprávať svoj príbeh o proteste aj iným a poukázať na "lessons learned".
Dodatočne som sa snažil postrehnúť, čo bolo výnimočné v novembrových dňoch 89 a čo by bolo možné využiť v ďalších protestoch.
Motív - motív, v ktorom si každý nájde to svoje. November 89 vnímam ako moment viacerých motívov - sloboda, ľudské a občianske práva, ekológia, ekonomika, peniaze, emigrácia, pravda, koniec sovietského vplyvu...
Študenti - November 89 začal myšlienkou uctiť si študenta, Jána Opletala, zabitého nacistami v novembri 1939 (dnešný deň študenstva). Študenti sú tou skupinou populácie, ktorá sa vie rýchlo zmobilizovať, zorganizovať a vymieňať informácie.
Herci alebo iné celebrity - o udalostiach 17. novembra 89 študenti ako prvých informovali hercov, ktorí sa hneď pridali do protestu. Herci majú v spoločnosti veľkú popularitu a ľudia im zvyknú veriť v spoločenských otázkach. Vedia strhnúť davy.
Práca v teréne - študenti a herci začali spolu navštevovať fabriky, dediny, družstvá i mestá a začali ľuďom vysvetľovať čo sa stalo a aké sú navrhnuté ďalšie kroky.
Symboly - počas novembrových dní ste postupne mali možnosť vidieť zástavy, odznaky, nálepky, prvé grafity, komiksy, etc. Tie silne pripomínajú spoločné ťaženie.
Hudba - každý správny protest má svoju melódiu. Marta Kubišová mi vždy pripomenie august 1968, Karel Kryl november 1989.
Ak dokážete inšpirovať jediného človeka k aktivite, dokážete zmeniť svet. Bol som rád, že na námestí nestojím sám, no hneď som začal uvažovať nad tým, čo urobím inak na ďalšom proteste. Bez poriadneho organizačného tímu a dostatočne skorého avíza to nepôjde.
