Na akú vysokú školu sa vybrať? Alebo treba vôbec vysokú školu k životu? Treba si položiť otázku, čo vlastne ťahá mladých ľudí na vysoké školy? Je to túžba po poznaní? Alebo snáď po vzdelaní? Pochybujem. Študentský život? Vo väčšine prípadov to znamená odchod od rodiny, pričuchnutie k samostatnosti, čo by ako argument hádam aj obstálo, ale skôr ide o študentské žúrky, diskotresky, každému známe chlastačky a tancovačky... To, že po takejto akcii sa treba zobudiť a ísť na prednášku, alebo nedaj bože robiť ústnu skúšku by však asi väčšinu takýchto adeptov odradilo. Pravým motívom, prečo študovať na vysokej škole sú peniaze. Len peniaze. Nie teraz, ale možno niekedy v budúcnosti. „Lebo kto má titul pred menom, na toho sa pozerajú inak“, ako vravievali (vo väčšine prípadov to stále tvrdia) rodičia. Dnes je však doba trošku iná a tie tri písmená pred menom ešte nikomu nezaručili budúcnosť (dnes teda nikomu nezaručia a pochybujem, že v minulosti mohol byť človek blbý jak lopata, ale keď mal titul, okamžite sa mu darilo). Možno je to tým, že pár rokov dozadu nebol titul žiadnou samozrejmosťou a ak otecko nepriniesol dekanovi na stôl poriadne tučnú obálku, bola len veľmi malá šanca dostať sa na vopred zostavený zoznam vyvolených.
Nemálo je premieľaná téma, že na Slovensku máme príliš veľa vysokých škôl a ich kvalita neustále klesá... Do roku 2020 má byť vysokoškolsky vzdelaných 30% populácie európskych štátov. Na Slovensku je v týchto dňoch asi 15% občanov s vysokoškolským vzdelaním, čo hrá do karát školám, ktoré nie sú na vysokej úrovni, alebo čelia zatvoreniu. Sám som neprišiel na to, podľa akého merítka sa určuje kvalita vysokých škôl. Je to preto, že niektoré vynikajú v jednom, iné v druhom. Nemôžeme predsa použiť rovnaké kritériá pre napr. Vysokú školu múzických umení a Slovenskú zdravotnícku univerzitu. Mohli by sme skúsiť kvalitu školy zmerať počtom absolventov, ktorí si našli prácu a nemuseli zamieriť, po prežití piatich rokov na škole, rovno na úrad práce a brať, čo príde. Školy uvádzajú vysokú zamestnanosť ich absolventov. Beriem, roboty je dosť. Ťažko však zistiť, kde sa títo absolventi zamestnali. Či sa zamestnali v odbore, na akom mieste, za aký plat...
Problémom možno ani tak nie je kvalita škôl, ako skôr kvalita ich študentov. Dnes už nie je žiadny problém, pre inteligentného maturanta, ktorý má rozhľad a zaujíma sa o danú problematiku, dostať sa na školu, ktorú si vyberie. Dokonca ani pre tých priemerných to nepredstavuje problém. Čo je však horšie, na vysokú školu sa dnes dostanú aj podpriemerní študenti i tí najväčší flákači, ktorí ledva zmaturovali. A to ani nemusia byť zo zámožnej rodiny. Štúdium si dnes môže dovoliť každý hlavne preto, že to, čo v minulosti vybavila rodina úplatkami, dnes s radosťou zariadi štát.
Pri poklese počtu prihlášok na vysoké školy sa štát rozhodol financovať tieto vzdelávacie inštitúcie na základe počtu študentov, ktorých prijmú. Je známe, že čím viac má škola študentov, tým viac dostane peňazí. Vedenia škôl si toto uvedomujú a preto je jasné, že prijímajú čo najviac študentov, pričom sa latka posúva stále nižšie a nižšie. Nemôžeme povedať, že kvalita škôl a ich absolventov sa znižuje z vôle samotných škôl. Skôr ich k tomu vedie štát kvantitatívnym spôsobom financovania.
Som toho názoru, že kvalita škôl nie je takým problémom, ako kvalita samotných študentov. Keď školy budú prijímať kvantá prvákov s tým, že 10 z nich sa hádam uchytí a zo zvyšných budú aspoň €, budú vypľúvať do sveta množstvo vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí nie sú ochotní robiť na pozíciách pre stredoškoláka a keby aj boli, určite nie za taký plat. Myšlienka vysokého školstva a teda vypúšťať do sveta kvalifikovaných odborníkov týmto úplne zaniká. Pokiaľ budú študenti chodiť do školy preto, aby si presedeli nejakú prednášku, okopčili seminárku a dvakrát za rok sa nabifliť pár desiatok strán z nejakého výcucu (v tom horšom prípade si ho aspoň stiahnuť do telefónu), naše vysoké školy budú naďalej vyrábať fronty na úradoch práce. Takýmto štýlom tu buď budeme mať o pár rokov tých cieľových 30%, ktorých ani nebude kde zamestnať, alebo sa remeslá a manuálna robota stanú lukratívnejšími zdrojmi príjmu, ako ktorýkoľvek manažment a zažijeme skutočný rozmach učňovských stredných škôl.
