Skončila sa nadvláda futbalu v našej obývačke, a tak opäť začína obdobie Danieli Steelovej a Ružovej ordinácie. Veľmi si sťažovať nemôžem, lebo mama si pochopiteľne presadí svoje. Ako hovorí, pokiaľ bude žehliť ona, bude si pozerať v telke čo chce. Keď chcem pozerať môj program, môžem ísť žehliť ... to určite ;)
3 týždne sa Euro úspešne pokúšalo vytlačiť z môjho programu školu. Tá nakoniec aj tak skončila, ale jej koniec som privítal s úsmevom na perách, narozdiel od futbalu. Všetko dobré sa raz musí skončiť, a ak by sme mali hlavný turnaj MS alebo ME každý rok, určite by sme ho tak neprežívali.
S mojimi favoritmi to nevyzeralo práve najlepšie. Česko skončilo už v základnej skupine, a veľmi som prežíval vypadnutie Chorvátska. S kým iným ako s Turkami. Ten zápas bol naozaj infarktový, a síce sledujem futbal už dlho, takýchto zápasov som videl veľmi málo. A navyše som prehral stávku so spolužiakom a tak som bol chudobnejší o sto korún. Ale ono sa mu to ešte vrátilo ;)
A tak mi nezostávalo nič iné ako fandiť Španielom. Vždy som ich mal rád, navyše Španielom jej aj môj najobľúbenejší brankár Iker Casillas. Ten sa na týchto majstrovstvách naozaj vyznamenal, chvalabohu v dobrom zmysle slova. Koniec koncov, nemôžem namietať nakoľko Španielsko sa stalo víťazom, a ja som vyhral stávku so spolužiakom - o dvesto korún ;)
