V máji minulého roku sme sa rozhodli obohatiť náš cestovateľský zoznam o ďalšie dve krajiny, ktoré na ňom zatiaľ chýbali. Aj keď nie sú spojené tradičnou pozemnou hranicou, delí ich od seba len dvojhodinová plavba trajektom. Estónsku metropolu Tallinn navštívilo viacero našich kolegov a kamarátov či už súkromne, pracovne, prípadne napr. v rámci študijného pobytu Erasmus+. Z ich rozprávania bolo zrejmé, že tam je čo obdivovať. V pláne bola okrem Tallinnu aj druhá zastávka – vo fínskych Helsinkách. Osud to zariadil tak, že práve vtedy tam naši hokejisti hrali zápas MS proti Kazachstanu. Preto sme neváhali, kúpili letenky (spiatočné vyšli asi na 140€ na hlavu z Viedne) a vybrali ubytovanie.
Na naše počudovanie (teda skôr potešenie) neboli ceny prestrelené, čoho sme sa trochu obávali. Prvú noc trávime v hoteli Rixwell Viru Tallinn na rohu ulíc Viru a Müürivahe. Moderná a útulná stavba s priestrannou dvojlôžkovou izbou nám poskytla všetok potrebný komfort. Určite si priplaťte za raňajky, široký výber jedál a nápojov padne vhod. Ak sa vám nechce ísť na obed, večeru alebo kávu niekam von, tento hotel disponuje aj veľmi peknou, tradičnou farmárskou reštauráciou vrátane kaviarne.
Na druhej strane, hotel je len na skok od centra, takže v rámci pár minút chôdze sa cez Viru dostanete na hlavné námestie Raekoja plats s historickou budovou radnice v gotickom štýle. Keď už sme pri gastre, nájdete tu rôzne druhy prevádzok s medzinárodnou kuchyňou (talianska Pulcinella je naozaj top), no určite skúste aj tie s domácimi baltickými špecialitami. Nám chutilo v Olde Hansa, kde vás čaká atmosféra stredoveku pri sviečkach či petrolejových lampách a obsluha v dobových kostýmoch. Ako milovníka polievok ma potešil výber – typická estónska hrášková hernesupp alebo krém z lesných húb stáli za to. Na zapitie sme zvolili tmavé remeselné pivo s bylinkami.
Ak radi experimentujete, odporúčam tiež škoricové alebo medové. Podobný charakter má aj podnik Draakon o kúsok ďalej smerom na námestie. Hlavné jedlo vyberáme v podniku Kaerajaan, ktorý ponúka široké spektrum rýb a moderných škandinávskych pokrmov. Najviac ma zaujal lososový burger. Škoda, že polievku som už mal, studená cviklová peedisupp vyzerala výborne. O dôvod viac sa sem vrátiť. Zvoliť však môžete aj niečo konzervatívnejšie – manželku potešili krémové cestoviny s kuracím mäskom. Estónci vraj radi používajú chren a zrejme preto nám veľa jedál prišlo jemne pikantných.
Plné žalúdky však treba rozchodiť a preto sa vydávame k atraktívnym miestam estónskej metropoly. Prvou zastávkou je vyhliadka Kohtuotsa vaateplats na ulici Pikk jalg, asi 10 minút od Raekoja plats. Pri káve si tu môžete vychutnať panorámu mesta s červenými strechami a kostolnými vežami. Na tento účel sa dá využiť aj terasa Patkuli na severnom okraji starého mesta, presnejšie na ulici Rahukohtu. Milovníci kostolov a chrámov by nemali vynechať návštevu katedrály svätého Alexandra Nevského na Lossi plats, baptistického kostola svätého Olafa zo 14. storočia na Lai či Petropavlovskej katedrály na Vene.
Výhodou je, že všetky spomenuté miesta dokážete obísť pešo. Môžete využiť aj električku, my sme ňou však cestovali iba raz – z letiska na hotel. Viac naozaj nebolo treba. Na zaplatenie cestovného vám inak stačí priložiť platobnú kartu k terminálu priamo vo vozidle, nepotrebujete žiadne papierové lístky. Najdlhšiu prechádzku sme absolvovali do prístavu. Môžete tu nájsť zaujímavý paradox – na jednej strane ruiny 5-tisícového betónového amfiteátra Linnahall, ktorý bol vybudovaný pred LOH v Moskve v roku 1980 a o kúsok ďalej moderné okružné mólo s podsvietením a prvkami novodobej architektúry Vanasadama Kruiisiala. Ak ste dostatočne odvážni, na dvoch malých plážach Kalarand a Linnahalli si omočíte (nielen) nohy vo vodách Baltiku.
Príjemne unavení sa vraciame na izbu a ráno vyrážame trajektom cez Fínsky záliv do Helsínk. Na výber máte tri spoločnosti, my sme zvolili Viking Line, pričom spiatočný lístok vyšiel 43€. Asi 2,5-hodinovú plavbu nám spríjemnili raňajky, káva a možnosť sa natiahnuť na pohovkách jednotlivých palúb. Počasie takisto vcelku prialo, čo umožnilo vychutnávať morský vzduch aj v exteriéri. Do fínskeho hlavného mesta prichádzame v sychravom dopoludní, ale zato dobre naladení. Opäť nasadáme na električku a smerujeme na hotel Scandic Kaisaniemi. Zastávka Kaisaniemenkatu je hneď pod hotelom, čo oceňujeme najmä pri neskoršom návrate z večerného hokejového zápasu. O tom ale o chvíľu.
Čakalo nás ešte bohaté popoludnie spojené s pochôdzkou okolo miestnych pamätihodností. Samozrejme, ešte jeden deň navyše by nebol zlý, ale aj tak sme toho stihli vidieť naozaj dosť. Dobrým nápadom bolo naobedovať sa, pretože na ďalšie plnohodnotné jedlo už počas zvyšku dňa veľmi nezostal čas. Veľmi nešpekulujeme a vyberáme reštauráciu Caverna na ulici Yliopistonkatu asi 5 minút chôdze od ubytovania. Potešil široký výber medzinárodnej kuchyne a možnosť „all you can eat“, za cca 15€ spolu s pivkom na fínske pomery vôbec nie zlé. Ak máte v pláne skúsiť typické domáce pokrmy, zamierte asi 10 minút juhozápadne. Štýlový podnik Lappi nájdete na ulici Annankatu.
Po výdatnom jedle prichádzajú na rad zaujímavé miesta, najprv smerujeme k neoklasicistickej Katedrále evanjelickej cirkvi na Unioninkatu. Impozantné schody a priľahlé námestie sú ideálnym miestom na pekné fotky. Ďalšou zastávkou je pravoslávny Chrám večného spánku Panny Márie – Uspenskin katedraali na ulici Kanavakatu. Po ceste prechádzame okolo Mestského múzea a Prezidentského paláca. Poobedie sa už významne posunulo a preto pomaly rozmýšľame nad presunom k štadiónu Jäähalli, kde nás čaká vrchol celého tripu. Ešte predtým však krátky oddych v parku Esplanadi a káva s koláčikom v rovnomennej kaviarni.
Keď míňame krásnu drevenú kaplnku Kamppi, v duchu sa pomodlíme za dobrý výsledok našich a potom už len - Slovensko, do toho! Po asi 25 minútach v električke prichádzame pred dejisko zápasu. Nachádza sa v severnejšej časti mesta, ďalej od centra. Ako som spomínal, poriadny obed priniesol svoje ovocie teraz – okrem preplneného McDonaldu sa tu nenajete, ale na druhej strane sme si vystačili aj s kúskom pizze z jedného zo zopár gastro stánkov. Nepríjemné prekvapenie prišlo po príchode na tribúnu – veď z našich miest je vidno len tretinu ihriska! Našťastie, hľadisko nebolo plné a tak prvotný šok vystriedal presun o pár radov vyššie, kde už bol výhľad na plochu bezproblémový.
Kúsok vedľa sedel brankár Patrik Rybár, jeden z hrdinov bronzového tímu z olympiády v Pekingu. Prehodili sme pár slov a odfotili sa na pamiatku. To už na ľad vykorčuľovali obe mužstvá a zahájili rozcvičku. Atmosféra je výborná, spolu so stovkami ďalších slovenských fanúšikov vytvárame našim domáce prostredie. To však ešte netušíme, že nás čaká trápenie a nervy až do záverečnej sirény. Našťastie v 35. minúte premieňa trestné strieľanie Juraj Slafkovský a dáva na 4:2. Kazaši potom znížili, ale hokejoví bohovia nám dopriali tesné víťazstvo. Kameň nám padol zo srdca a po ďakovačke odchádzame unavení sťa hráči okolo 23:00 späť na hotel. Vonku je stále svetlo ako na obed. V severských krajinách nič nezvyčajné, no aj tak sme trochu prekvapení.
Zaspávame veľmi rýchlo a ráno nasleduje presun na prvý trajekt nazad do Tallinnu. Síce je skoro, ale po tme znova ani stopy. Spiace sobotné Helsinki majú tiež svoje čaro. Smerujeme na letisko Ülemiste a čaká nás už len návrat domov. Intenzívne dva dni sú za nami a odnášame si množstvo nových zážitkov. Zhodujeme sa, že o čosi viac na nás zapôsobila estónska metropola, no bolo by chybou vynechať Helsinki – navyše, keď sú prakticky na skok. Ak ste tu na viac dní, môžete pridať ešte Štokholm, v stabilnejšej situácii aj Petrohrad, do oboch miest sa dostanete pravidelnými trajektovými linkami. Milovníkom slnka však odporúčam pricestovať v strede leta, inak vám hrozí nespokojnosť s počasím. :-)
