Po roku 2020, keď nám väčšinu cestovateľských plánov v zahraničí stopla spomínaná pandémia, sa naše pozitívne očakávania ešte znásobili. Španielsko síce na našom zozname navštívených krajín už bolo, no jeho južnejšiu časť nemáme tak celkom zmapovanú. Aj preto po krátkej úvahe padla voľba na Alicante. Prekvapilo ma, že je to veľké, 330-tisícové mesto. Vždy som ho mal skôr zafixované ako stredne veľké letovisko známe najmä vďaka cestovnému ruchu a množstvu turistov z celého sveta. No ponúka toho oveľa viac. Poďme ale pekne poporiadku.
Ako som spomínal, v minulom roku nám plánované lety zrušili a tak sme využili voucher od Ryanairu. Priama linka trvajúca zhruba 2,5 hodiny zo Schwechatu nás vyšla cca 120€ (obojsmerne). Ubytovací režim mal tentokrát pohodlnejší charakter, 7 nocí s polpenziou za približne 400€ (na osobu) v hoteli Playa de San Juan na ulici Avenida Cataluña sa ukázala ako skvelá voľba. Samotný hotel sa nachádza v novšej časti mesta (asi 600 m od mora), ktorá sa neustále rozrastá. Je však jedným z mála nachádzajúcich sa blízko pobrežia. Nájdete tu skôr vysoké a vkusné apartmánové domy obývané spravidla miestnymi Španielmi. Zrejme si sem chodia oddýchnuť od vnútrozemia. Zahraničných turistov sme tu taktiež stretli len veľmi málo.
Na druhej strane, nám takéto kľudnejšie prostredie úplne vyhovovalo. Domácky pôsobiace kaviarne, malé reštaurácie a len dva plážové bary (Chiringuito a Xeven) stačili na vychutnanie tapas, paelly, horchaty, sangrie a mnoho ďalších dobrôt rôznych chutí a vôní. Za ten týždeň pobytu sme si obľúbili najmä Brindis a heladeriu Jijonenca. Oba podniky sú prakticky vedľa seba a nachádzajú sa na hlavnom pobrežnom bulvári Avenida de Niza. Milý personál vám naservíruje chutnú kávu, domácu zmrzlinu, miešané drinky a niečo menšie na zahryznutie. Popri polpenzii príjemné doplnenie gastronomických chúťok.
Pláž San Juan je široká, čistá a piesočnatá a pozvoľným vstupom do mora, kde hladina vody siaha niekoľko desiatok metrov len po pás (mne), u tých nižších po hruď či krk (moja manželka). Miestami klasika á la Bibione. Ako som spomínal, miesta na kúpanie i odpočinok bolo dosť, žiadne davy turistov. Dvaja miestni chlapci prenajímajú ležadlá a slnečníky, my sme túto možnosť pravidelne využívali. Denný poplatok sa pohybuje na úrovni 14€ (2+1). Smerom na sever sa tiahne ďalších cca 5 kilometrov pláží, čo je ideálne na dlhé prechádzky a beh. Viac pláží vraj podľa domácich nie je ani na turisticky preferovanejších pobrežiach Costa Brava a Costa del Sol.
Staršia časť mesta je naopak, aspoň z môjho pohľadu, typicky turistická. Playa del Postiguet praskala vo švíkoch, keďže teplota sa šplhala k 35°C. Oproti „našej“ štvrti mesta to bol podstatný rozdiel, viacero hotelov hneď pri pláži, preplnené terasy podnikov či prístav plný jácht a člnov nám ukázali iný obraz Alicante, no nemôžem povedať, že negatívny. Napriek vyššej intenzite pohybu sme sa nemuseli ulicami predierať, cesta klimatizovanou električkou zo zastávky Holanda na Rambla Méndez Núñez (centrum) trvajúca asi 30 minút bola veľmi fajn. Po vystúpení naše kroky viedli na bulvár Explanada de España lemovaný palmami a vydláždený 6,5 miliónmi mramorových dlaždíc, ktoré vytvárajú vlnitý tvar. To už sa začínala prejavovať horúčava a tak sme útočisko našli v známom podniku Soho na Plaza Portal de Elche. V príjemnej tôni storočných figovníkov padla vhod káva, aperol a chladený drink. Po krátkom oddychu vyrážame spoznávať uličky starého mesta. Postupne prechádzame okolo Konkatedrály svätého Mikuláša z Bari na Plaza del Abad Penalva, Baziliky sv. Márie na rovnomennom námestí či krásnej historickej budovy radnice na Calle Rafael Altamira. Neobídeme ani preslávenú „Mushroom Street“ na Calle San Francisco, kde sa nachádzajú makety húb v rôznych veľkostiach. Vyzerá to tam ako z rozprávky. Pomaly je však čas na jedlo a tak hľadáme nejaký vhodný lokál.
Ak chcete niečo „home made“ aj s typickým španielskym hurhajom, zájdite do Tapa-Caña (alebo D'Tablas) na spomínanej Calle Rafael Altamira. Kvalitnú kuchyňu plnú morských plodov zasa dostanete v Pesca al Peso na Calle Mayor. Ja som vyskúšal tiež andalúzske kalamáre v podniku Chef´s Concept, môžem len odporúčať. Pokojnejšie prostredie nájdete v štvrti Barrio, kde sa oplatí navštíviť reštauráciu La Tasca s výbornými stredomorskými špecialitami. A ako by to bolo bez ďalšej kávičky – tentokrát blízko spomínanej konkatedrály v Madness Specialty Coffee na Calle San Nicolás.
Dominantou tejto časti mesta je však Castell de la Santa Bárbara, hrad, na ktorý sme si vyčlenili samostatný deň výletu. Jeho stavba sa datuje ešte do 9. storočia, keď Pyrenejský polostrov ovládali Arabi a počas stredoveku, ale aj novoveku zažíval pohnuté časy. Od polovice 13. storočia patril Kastílčanom, koncom 17. storočia bol napadnutý Francúzmi a od 18. storočia bol využívaný ako väznica. Počas roku 1939 dokonca plnil funkciu frankistického koncentračného tábora pre republikánskych väzňov. Od roku 1963 sa otvoril pre verejnosť a dodnes je jedným z najnavštevovanejších miest Alicante. Na vrch Benacantil štartujeme pešo z námestia Plaza Dr. Gómez Ulla, kam sa z centra dostanete pohodlne aj MHD-čkou. Krátka, ale intenzívna prechádzka trvá asi 25 minút. Hore na kopci sú nádherné výhľady do širokého okolia, za poplatok 3€ môžete využiť aj komentovanú prehliadku. Stopy minulosti nachádzame takmer na každom kroku, vidíme aj bývalé žaláre a temnice z „väzenských“ čias, delostrelecké veže i sochy vojakov z Vojny o španielske dedičstvo. Časť hradu sa síce práve rekonštruuje, no aj tak je to veľmi pôsobivé miesto.
Vraciame sa na hotel príjemné unavení a v záverečný deň ešte využijeme slnečné počasie a poloprázdnu pláž. Posledné leňošenie vystriedame s prechádzkou na mys Cabo de las Huertas. Tvorí juhovýchodný cíp celého regiónu Valencia. Za ním už len šíre more a po 200 km plavby na severovýchod ostrov Ibiza. Vďaka svojej odľahlosti je to obľúbené miesto potápačov, kemperov, ale aj nudistov. Škoda, že maják na útese je nedostupný. Namiesto neho si teda doprajeme neskorý obed a drink v malej, útulnej trattorii Bruto na Camino del Faro.
Ráno nás už pred hotelom čaká taxík a pomaličky odchádzame. Lúčime sa s veľmi milou recepčnou a na cestu dostávame raňajkový balíček (potešilo). Ak ste doteraz nezavítali do Alicante a budete mať tú možnosť, určite ju využite. My si ho budeme pamätať po zvyšok nášho spoločného života. :-)
