Preto si každý z nás berie maličký kúštiček z toho nepoškvrneného obdobia keď sme sa rozhodovali či budeme na strane indiánov alebo kovbojov. Z obdobia radosti, smiechu, nič nevedenia. Ale čo keď moje detstvo bolo plné násilia, špiny a nadávok do blbých bastardov ktorý aj tak skončí v pomocnej škole, pretože nič nechápe a nikdy nič nedosiahne, len berie a berie, vyciciava celú rodinu, načo som sa vôbec narodil. Má také dieťa vôbec právo žiť? Čo sním, čo s blbým bastardom ktorý si berie zo svojho vnútorného, maličkého, nepoškvrneného detstva práve takéto spomienky do tohto sveta. Je buď blázon, alkoholik alebo vrah. Predám svoj život, značka: je pokazený.Hádajte čo som si vylosoval ja. Chlastám už jedenásty deň s poldňovou prestávkou. Snažím sa paradoxne triezvo pozerať na svet a zahliadnuť aspoň niečo vskutku málo pekné. Nič nevidím. Je mi to tak strašne ľúto, že môj selfkoncept mi dohovára do duše zachráň svet. Ale ako ho môžem zachrániť keď neviem zachrániť ani seba samého. Pocit úzkosti a beznádeje sa ma zmocňuje čoraz viac a nedokážem to ovládať aj keby som chcel. Skurvený svet, ja nič zachraňovať nebudem, nemám na to silu ani chuť, zišla by sa nejaká davová psychóza na zresetovanie sveta, no ale tá od 89 nejako viazne. Zdvíham sa z postele, povracal som sa. Posledný týždeň som do úst okrem pálenky nič mimoriadneho nedal. Neviem či je to od hladu, alebo moje telo konečne vypovedalo službu. Musím z tadiaľto vypadnúť lebo mi totálne prepne. Odchádzam do Bystrice, mám tam jedného z najlepších kamarátov vôbec. On je z tých ľudí, ktorý by svami cestovali časom až do 70-rokoch, kde by ste opichali štetku, počúvali Stouny a z jej lona vy fetovali dlhú čiaru koksu. Narodil som sa v špatnej dobe, to je isté. Aspoň raz by som sa chcel milovať so ženou ktorá dolu vypadá ako žena. Táto doba mi to určite neposkytne. Fenomén nahladko vyholeného ohanbia zostane asi ešte pekelne dlho. Stávajú sa z nás dobový pedofili s ohraničenými snami túžiaci po dokonalosti. Mám rád Bystricu. Ľudia sú tam čistejší, krajší a ja sa potrebujem očistiť. Večer sme si vyšli do Ponorky, miestny podnik naprataní ľuďmi. Zoznamujem sa s jednou babou na bare. Zhodou okolností sme mali rovnaký náramok, tak som jej vysvetlil, že sme si súdený a že to bol osud čo ma privial do tohto prekrásneho mesta. Vyzerala ako Catwoman z Batmana. Mala tak prenikavo modré oči že v jednom momente som si naozaj myslel že sme si súdený. Ešte nikdy v živote som nekecal so ženskou tak dlho a pri tom ani raz nespomenúť sex. Možno toto je tá naozajstná čistota. Prachy, sex a drogy sú proste tabu. Mal by som to začať fixovať. No však po dvoch hodinách a pár vypitých poldecákov, sa Catwoman s očkami nevinnejšími viac ako zlatý retriever a červeňou v lícach spýtala koľko som mal žien. Normálne by som priznal niečo cez desiatku, ale nie v čase očisťovania. Vtedy mi bolo naozaj blbé povedať jej, že som mal 164 žien a že som si robil čiarky nad posteľou, že s bratrancom hráme od šestnástich takú stupídnu súťaž, že kto vytrtká viac žien. Rozhodol som sa pre kompromis a ďalšiu pol hodinu som ju ubezpečoval že štyridsaťtri žien nie je až tak veľa a že poznám aj horšie prípady, chlapcov, čo si robia čiarky nad posteľou a hrajú stupídne hry o najväčšie prasa v meste. Niekedy je lož z milosrdenstva opodstatnená aj v čase očisťovania sa. Zostal som sám, s ďalším poldecákom tequili predo mnou. Nenapil som sa do bezvedomia, veď som bol na návšteve a mal som čas očistca. Zobudil som sa na vôňu raňajok, zaňuchal som nejakú slaninku a vajíčka. No paráda, po roku a pol budem okrem kávy a cigarety raňajkovať jedlo. Zaujímavé, čo svami spraví ráno jedlo po prebdenej noci. Asi to začnem praktizovať. Bože ona je nádherná, je to bohyňa čo chodí po tejto planéte a oblizoval by som každý krok čo spraví na tomto skurvenom svete. Jeho mama bola feme fatal ktorá sa rodí raz za tisíc rokov aby nám ukázala ako vyzerá žena. Ozajstná žena. Presne tá, kvôli ktorej sa páchajú zločiny a začínajú vojny. Prezerám si jej knižnicu. Pýtam sa jej či sa jej páči Matkin, lebo okrem Mexickej vlny mala asi všetky jeho poviedky. Načo mi odpovedala že, nie je zlý a možno by sa jej aj páčil viac keby mala o desať rokov menej. A samozrejme ako každej žene v jej veku ju rozptyľovali nadávky ktoré tak s obľubou požíva. Ani neviem čo mi ešte pekného porozprávala, to ja som ju už v duchu nadvihoval do výšky, bozkával, chytal za prsia, zadok a penisom tlačil do jej rozkroku. V tom momente som ju strašne chcel.Sem tam započujem slová ako, expresívne, silne motivujúce, pre mladých. No v hlave mi prebieha film prístupný od dvadsať jedna rokov ako ju s chuťou lížem, opieram o kuchynský stôl a strkám ho jej tam odzadu. Už nič nehovorí, len sa na mňa usmieva. Čo sa stalo, hovoril som nahlas? Len som prikývol a stým najstupídnejším úsmevom odchádzam čo najďalej od nej preč. Odchádzame si mojím kamarátom obzerať krásu Bystrice a večer robíme tour de bar po meste. Vraciame sa skoro. Je asi pol druhej keď zatvárame vchodové dvere. Ide si ľahnúť do izby a ja cez obývačku tiež. Televízor je pustený a ona spí na sedačke. Poznáte tie chvíle keď naozaj neviete čo máte spraviť a v jednom momente sa Vám premáva tisíc variácií a tisíc dôsledkov čo z toho môže vzniknúť. Stojíte pri nej a chcete ju len zobudiť, povedať jej len, že je veľa hodín a aby si šla ľahnúť, ale vôbec neviete ako to máte spraviť. Obzriete sa na telku v domnení že Vás niečo napadne, keď zrazu zacítite niečiu ruku na Vašom stehne. Viete kto to je, aj čo sa bude diať. V tom momente Váš vták trhá nohavice a keď zacítite jej ruku vo vašom rozkroku, je Vám úplne jasné, že dosť bolo očistca. Voňala prenádherne. Vrátil som sa do 70 - rokov, kde ženy boli ešte ženami a moje telo dostalo plný dúšok pravej nefalšovanej extázy. Ráno som sa zobudil, no však už na mňa nečakali žiadne raňajky. Ani ona. Odišla skoro ráno do práce. Odchádzam z Bystrice, do skurvene chladného sveta, plného sexu a honbou za prachmi kde tak dokonale zapadám. Uvedomujem si, že som si pošpinil to najčistejšie miesto, ktoré som si ako tak zachoval z detstva.
1. dec 2008 o 13:54
Páči sa: 0x
Prečítané: 627x
Čisté mesto
Akú hodnotu má ľudský život. Dá sa vôbec vyčísliť a matematickými prepočtami vyriešiť táto rovnica? Ak hej, aké kritériá sa berú do úvahy. To čo v nás zostalo z nepoškvrneného detstva je čisté a práve to má najväčšiu hodnotu, váhu života. Ďalej sa už len prehrabávame a spoznávame špinu ozajstného bytia. Poznačený dobou sexu a prachou túžime si udržať aspoň ako takú ľudskú tvár, túžime vidieť dobro, túžime nájsť krásu a porozumenie a túžime cítiť.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)