Nevypovedaná pravda

Nerozumiem tomu prečo stavajú puby, disko bary a podobné podniky na poschodí alebo v pivniciach. Však človek si môže ublížiť a to ešte ani nezacítil masu potu do ktorej sa ide dobrovoľne a ešte aj s radosťou zabávať. Verím tomu, že poznáte jeden z tých piatkov ktoré pijete a pijete no svami to ani nepohne. Tak ten som zrovna nemal. Tá pomsta z lesa alebo jedna z mojich lások Borovcica si ma pritiahla a ovinula okolo seba ako Matka Tereza Africké deti. Kráčam hore schodmi a mrmlem za seba na nejaké vysmiate štrnástky že neznášam schody a či tí kokoti nemohli sem postaviť výťah pre nás, ťažko postihnutých alkoholom. Ešte stále sa chichocú a pozerajú na mňa takým upreným pohľadom ako Africké deti na Matku Terezu. Normálne by som sa prekontroloval že čo môže byť na mne také smiešne, či nemám veľké karpiny v očiach ktoré prezrádzajú že hygiena je zároveň aj môj koníček. Kašlem na to. Pomyslím si, že trip už dnes berie skoro každý. Ponáhľam sa k baru. Veď borovička potrebuje uhasiť. Dávam si veľké pivo a za ním ešte asi dve. Kurva to si zase dopadol, stred týždňa, podnik nabitý študentmi a ty medzi nimi. Normálne by som vydržal dosť dlho, ale dnes ma čosi zmorilo viac ako inokedy, sám neviem povedať čo to bolo ale moje telo vypovedalo činnosť pohybu. Dám si ešte jednu borovičku na cestu a idem spať. Pomyslím si a hypnotizérskym pohľadom privolávam barmana aby som ho presvedčil že práve on jediný má v tejto chvíli to, čo ja potrebujem. Hmm tie štrnástky sú zo mňa unesené, pália ma pohľadom už dosť dlhú chvíľu. Ešte šťastie že existuje periférny pohľad. Človek vidí nepoznané a často–krát nechcené veci. Chcem pohľad opätovať ale štrnástky sú to neni. V tej chvíli neviete či ste na správnej adrese a či telo na ktoré sa pozerá patrí vám. Je nádherná. Blond vlasy, hravé oči, úsmev Moni Lisi. Je známa ale nie medzi svojimi, je známa pretože na Slovensku existujú reality show ako Superstar a podobné. Vzostup a pád ľudí ktorý si vybrali daň za chvíľkové šťastie, aby mohli počas svojho celého budúceho života navštevovať psychiatrov, že ako oni strašne trpia a že po nich ani pes nezašteká. Čo tu pre boha robí Barbora a do piče prečo sa na mňa usmieva. Zneistiem, som už taký najebaný alebo ma chce ako by chcela Matka Tereza objímať Africké deti. Ak som si pred niekoľkými minútami myslel že moje telo nie je schopné vykonávať činnosť pohybu, mýlil som sa. A ak som si myslel že človek už viac najebaný ako teraz byť nemôže, zrazu sa so mnou krútil celý svet a jediné na čo som mohol zaostriť je Barbora. Odchádzam od baru a nonšalantným krokom sa blížim pomali ale isto na parket. Netrvalo dlho a cítil som ako sa okolo mňa obtáča ako had ktorý si prišiel pre svoj obed. Jemné dotyky pier nás vzbudzovali k tomu aby sme sa navzájom preštudovali ako muž so ženou. Očividne nebola vo svojej koži a stavím sa že jej dosť prekážal pohľad prítomných ľudí. Chvalabohu na tieto veci mám nos a so stoickým k ľudom, som ju priviedol k šatniam. Oprela si ma o stenu a ucítil som jej vlhký jazyk až v mojom krku. Bol som tak nadržaný že keby teraz prestala, vykrvácal by som na dlážku a nepomohla by mi ani rýchla zdravotná pomoc Nitrianskej nemocnice. Určite sa veľmi rada robí, cítil som, ako mi prostredníkom tlačí na zadok a pritom vzdychá pôvabom školáčky ktorá skúma svoje telo. Zobrali sme svoje veci a vyšli von. Nepamätám sa ako to všetko začalo, ale viem že voňala ako čerstvý med kombinovaný cigaretovým dymom. Opantaný dotykmi, pohľadmi, a sexi vôňou som si ju pritisoval bližšie a bližšie. Možno že tak voňajú všetky celebrity aby nás, smrteľníkov mohli zničiť ukrutne výkonným sexom. V takýchto momentoch vychádza niečo z vášho tela a to si číta titulky zajtrajších bulvárnych denníkov. Ideme k tebe? Spýtala sa. A ja že rád lenže som sa vymkol a mal som spať u kamarátky ktorá sa mi stratila asi pred hodinou a pol. Vyťahuje nejaké kľúče s číslom a znakom Hotel CAPITAL. Zvoní mi telefón, je to žena pre ktorú by som zomrel moja priateľka a najlepšia kamarátka v jednej osobe. Chodíme spolu cez rok a chcem si ju zobrať za ženu. Milujem ju, milujem ju viac ako seba. Leží doma v horúčkach a veľmi jemným hláskom mi oznamuje aby som dával na seba pozor, že ma najviac na svete miluje a aby som sa ponáhľal domov, načo som jej ja mojou dva a pol percentnou artikuláciou v krvi oznámil že mi neuverí koho som dnes videl a že sa budem ponáhľať. Skladám telefón, pýta sa ma kto to bol. Mama, odpovedám. Klamať obidve naraz dá celkom zabrať aj takému hajzlovi ako som ja.
Mám rád rána, to nádherné prebudenie vedľa niekoho koho milujete viac ako seba. Seba nenávidíte. Už tri mesiace totiž spíte samy. Pozeráte fotky svojej priateľky ako robí ksichtíky a z radosťou vykríknete MOJE. Zrazu sa slzy tlačia do očí. Už dávno neni tvoja.