
Detičky naše prekrásne, koľká že to láska vyviera z ich úprimných a priamych sŕdc! Je mi ale ľúto, že tieto vlastnosti u väčšiny miznú vekom a my dospeláci sa už ani nezamýšľame nad tým, aké by to bolo – vrátiť sa opäť do svojich detských čias, do obdobia, v ktorom nič nebolo nemožné a všetko sa robilo s tými najčistejšími úmyslami. Nie ako dnes, všakže? Je nepopierateľné, že deti sú krásne, no skoro nikto nerobí nič preto, aby sa im aspoň trochu podobal. Veď človek je už predsa dospelý a musí sa tváriť mrzuto, namyslene, autoritatívne a falošne!
Milí priatelia, mám taký návrh: Nech sa každý jeden z vás, ktorý si prečíta tento článok, aspoň na jeden deň stane dieťaťom a správa sa tak aj k ostatným... Namiesto tradičného, fádneho vystupovania sa snažme ukázať tie posledné zvyšky z detskej hravosti, ktorá je v nás. Bezdôvodný, spokojný smiech či pre nás určite už neuveriteľnú, prirodzenú posadnutosť aj tými najmenšími vecami! A možno potom, jedného dňa, prídeme na to, že sme akýsi iní, lepší ako doposiaľ... Pán Ježiš raz povedal: „Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebránte im, lebo takých je kráľovstvo Božie!“
Vždy som túžil po tom, aby som raz mal vlastné deti a mohol sa s nimi hrať, nie dospelácky, ale tak, ako kedysi... Občas, ma z ničoho nič obtrie spomienka na vec dávno zabudnutú a potom si uvedomím, ako rýchlo plynie čas, ako rýchlo zabúdame. Máte aj vy občas podobné pocity? Pevne verím, že áno – je to totiž známka ľudskosti! Každý jeden človek sa musí stať dieťaťom, aby mohol bezpečne preplávať až k brehu plnovekosti. Kto prekročí túto fázu príliš skoro, ten je okradnutý o dôležitú súčasť svojho bytia...
Vidíš to, človek? Hneváš sa na svoje dietky? Tak s tým rýchlo prestaň, veď aj ty si bol jedným z nich! Aj ty si cítil to sústavne prúdenie myšlienok, ktoré nedovolí zaháľať a núti malých objaviteľov, aby podnikali neustále nové a nové cesty do neprebádaných, tajuplných kútov svojej bohatej fantázie!
Prosím vás, pobozkajte svoje deti na líčko a dajte im najavo, že ich máte radi, že stojíte pevne za nimi a že sa na vás môžu spoľahnúť vždy. Vážme si to, čo vyrastá pri našich nohách a nehľadajme šťastie tam, kde nie je...
Ďakujem za pozornosť!