Pre mňa sú tým najkrajším sviatkom v roku, zdá sa mi, že aspoň v tomto období sú k sebe ľudia trošku tolerantnejší, lepší a chápavejší. Už ako dieťa som prežíval Vianočné obdobie s takým neznámym, zvláštnym pocitom, zakaždým sa vo mne niečo zmenilo. Bol som iný. Tešil som sa na darčeky, na vynikajúce maškrty zo Štedrovečerného stola, ale aj na večerné Bohoslužby. Neexistuje krajšia Vianočná pieseň ako „Tichá noc, svätá noc“ a práve touto čarovnou skladbou sa končia naše Bohoslužby. Zavriem oči a spomínam... Kantor začne hrať prvý nápev, všetci sa postavíme, zhasnú svetlá a ja som dojatý. Spievame „Tichá noc, svätá noc“ a ja som šťastný – takých okamihov naozaj nie je veľa. Spievam a spomínam na toho, komu patria slová onej piesne, spomínam a ďakujem, spomínam a verím...
Nemôžem nespomenúť minulé Vianoce, v predvečer ich príchodu som sa vybral spolu s priateľkou a bratom do kina na film Príbeh narodenia (The nativity story) a dal nám presne to, čo sme od neho očakávali a potrebovali. Viete ako sa hovorí, lepšie raz vidieť ako... Vďaka nemu sme si ešte lepšie uvedomili, čo sa vtedy – pred mnohými rokmi vlastne stalo a aký zásadný vplyv malo a ešte stále má narodenie malého dieťatka na naše životy. Poďme a dôstojne oslavujme príchod Ježiša, ďakujme mu za to a snažme sa napĺňať jeho vôľu napr. aj tým, že budeme lepší a vôbec ľudskejší ako doposiaľ. Nech sneh Štedrého večera padne na úrodnú pôdu.
Vianoce nie sú ohraničené darčekmi, jedlom či všelijakými ozdobami, ktoré skrášľujú stromček. Pre mňa je to duchovný sviatok. Nepotrebujem žiadne dary, stačí mi pocit šťastia a pokoja, ktorý sa nesie celými Vianocami. Stačí mi byť s ľuďmi, ktorých mám rád. Prajem Vám všetkým, aby medzi vami zavládol pokoj a všadeprítomné porozumenie.
„Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle...“
Ďakujem za pozornosť!
