Živé kvety sa už dlhodobo nachádzajú v mojom rebríčku Naj 3, mojich najobľúbenejších 3 hudobných skupín. Na špici sa držali dosť dlho a dokázala ich na miesto s nápisom 2 posunúť až skupina takých kvalít ako je Persone (a vlastne aj Martin & la talpoj, ale to sú pre mňa jedna skupina). Keď tak nad tým rozmýšľam tak Živé kvety sú v terajšom Naj 3 jediná slovensky spievajúca skupina. Persone (a Martin & la talpoj) na 1. mieste a La perdita generacio (Stratená generácia) na 3. spievajú v esperante. Tie skupiny nie je jednoduché prekonať lebo okrem úžasnej hudby a prepracovaného textu obdivujem aj slovné zvraty.
Napriek dlhému obdivu som bol na koncerte Živých kvetov len dvakrát, aj to iba v poslednej dobe. Okrem známych vypaľovačiek a, priam snových, oddychoviek nás prekvapili aj arzenálom z plánovaného albumu. Ako zvyčajne aj teraz to bolo príjemné prekvapenie. Niektoré z tých piesní mi v pamäti špeciálne uviazli ako napr.: Odvaha; V oku kondora; S Magorom; Kým ťa mám, tak sa mám,...
Pred chvíľou som po čase opäť pozrel na ich web stránku a usmiala sa na mňa informácia o dokončenom albume Zlaté časy. Ešte viac som sa potešil, že vyjde už v októbri a zatiaľ si môžme vypočuť, už spomínanú, pieseň Odvaha. To je práve tá moja najobľúbenejšia pieseň z nového albumu. Skrytá myšlienka sa voľne pretvára do jasne povedanej, konštatovanie do rady. Lucia si pred ústa nedáva servítku a priamo hovorí o svete ktorý ju obklopuje, čo jej vadí, kde je chyba... kde chýba odvaha...
