21. februára 2019 sme si pripomenuli Medzinárodný deň materinského jazyka. Na Slovensku ide hlavne o slovenčinu a maďarčinu, ale aj rómčinu, rusínčinu, kde-tu aj nemčinu a (až príliš často neprávom zabúdaný) posunkový jazyk. Aj na takom malom území máme teda celkom slušnú zmes. Aby toho nebolo málo, prikladám jeden jazyk, ktorý sa zvyčajne v súvislosti s materinskými jazykmi nespomína, ale predsa má čo ukázať - esperanto.
Ale pekne po poriadku, o čo vlastne v dni materinského jazyka ide?
21. február 1952 - krvavá obeť za svoj jazyk
Prečo UNESCO vyhlásilo za medzinárodný deň materinského jazyka práve 21. február? Ako to už, nanešťastie, často krát býva, stojí za tým smutný príbeh.
V polke minulého storočia sa štát Pakistan skladal zo Západného Pakistanu, ktorý sa teraz volá Pakistan, a Východného Pakistanu, ktorý sa teraz volá Bangladéš. Asi netreba zdôrazňovať, že to boli veľmi rozdielne časti. K ich jednotnosti rozhodne nepomáhala ani India, ktorá stála rovno medzi nimi a oddeľovala ich. Pakistanská vláda jedného (ne)pekného dňa rozhodla, že jediným oficiálnym jazykom celého Pakistanu bude urdčina, jazyk terajšieho Pakistanu. A to aj napriek tomu, že väčšina obyvateľov mala ako svoj materinský jazyk bengálčinu. Proste, tí pri moci opäť rozhodli silou a išli proti ľudu. Bengálcom sa to samozrejme nepáčilo a zorganizovali viacero protestov. A práve 21.2.1952, pri protestoch študentov z univerzity v Dháke, v snahe potlačiť protest polícia zastrelila 5 študentov a stovky ďalších zranila.
Týchto 5 študentov zaplatilo tú najvyššiu cenu za svoj materinský jazyk. Dodnes si ich pamiatku pripomína celý Bangladéš ako svoj národný sviatok a UNESCO práve 21. február vyhlásilo za medzinárodný deň materinského jazyka.
Po tomto smutnom historickom úvode poďme rovno k jadru veci.
Aj esperanto je materinským jazykom
Keď sa povie "Esperanto", asi ti napadne, že to je ten umelý jazyk, ktorý sa učil tvoj strýko alebo suseda zo záhrady od vedľa. Ako je teda možné, že umelý jazyk je materinským? No, v zásade veľmi jednoducho - lebo môže! Základ esperanta bol síce vytvorený jedným človekom, ale jednak znie veľmi prirodzene (slová sú prebrané z prirodzených jazykov, čo dosť počuť - ľudia si ho zvyčajne mýlia so španielčinou) a druhak si ho osvojila pomerne veľká komunita, ktorá ho prijala za svoj druhý jazyk a ďalej ho rozvíja. Esperanto teda vzniklo umelým spôsobom a následne ožilo. Rozhodne tiež pomáha, že sa dá ľahko naučiť a používať. Dokázal som sa ho naučiť dokonca aj ja, a to "bunky na jazyky" rozhodne nemám... Takže, esperanto je jednoduchý, prirodzene znejúci, živý jazyk s komunitou - treba ešte niečo aby mohol byť materinským? No, vlastne áno - rodičov a 9 mesiacov čakania :-)
Za vyše desaťročie čo sa medzi esperantistami pohybujem a poznám viacerých rodených hovoriacich som si všimol, že v praxi sú 2 hlavné spôsoby akým sa deti naučili esperanto:
rodičia sú rôznych národností s rôznymi materinskými jazykmi ale obaja sú esperantisti, typicky sa stretli na medzinárodnom esperantskom stretnutí, zaľúbili sa a esperanto je ich "domácim" jazykom - deti sa teda prirodzene (a niekedy aj nechcene) esperanto naučili prostým počúvaním;
otec je esperantista, rozhodol sa, že sa s dieťaťom bude rozprávať len v esperante a mama súhlasila (a ak sa pýtaš tak, áno, vždy čo si pamätám to z rodičov bol práve otec :)
Je aj pár iných prípadov, ale toto je taký zlatý štandard.
Drvivá väčšina rodených esperantistov hovorí naozaj bravúrne a má úžasnú slovnú zásobu. Ťažko ich však rozlíšiť od bežných esperantistov, ktorí sa jazyk naučili "štandardným" spôsobom. Je totiž úplne bežné po pár rokoch štúdia a používania dosiahnuť vysokú úroveň. A potom sa dostávame do rôznych vtipných situácií, napríklad keď som sa jedného nového priateľa spýtal prečo sa esperanto naučil, v zásade povedal, že aby sa najedol (veď si predsa potreboval od rodičov vypýtať jesť :). No, dobrý dôvod! Tiež by som sa učil jazyky usilovnejšie, keby som za to hneď dostal niečo chutné pod zub!
Sám poznám viacero rodených esperantistov, s niekoľkými sme dobrí priatelia. 2 moji priatelia sú aj v tomto krátkom videu, kde (spolu s ďalšími rodenými) rozprávajú o svojich skúsenostiach, strastiach a výhodách, ktoré im esperanto ako materinský jazyk prinieslo. Klára Ertl dokonca vysvetľuje ako má dokopy až 4 materinské jazyky a ešte počas škôl sa naučila ďalšie 2! Príjemné pozeranie! (zvuk videa je priamo v esperante, ale má aj slovenské titulky)
A ako ty? Poznáš niekoho s netypickým materinským jazykom? Učil/a by si svoje deti esperanto už od malička? Napíš do diskusie!
Za seba ľutujem, že mám len 1 materinský jazyk. Mal som dobrú šancu naučiť sa maďarčinu - jednak by som mal ďalší jazyk ľahko vo vrecku a druhak by sa mi ďalšie jazyky učili ľahšie. Ale táto šanca bola premrhaná. A svoje deti (jedného krásneho dňa...) rád vychovám vo viacerých jazykoch, medzi nimi v slovenčine a esperante.
