Toto je prvý diel z niečoho, z čoho by som rád urobil seriál. Treba si priznať, že náš štát je za civilizovaným svetom stále ďaleko a v každom smere je vidieť priestor na zlepšenie. Ja som mladý študent práva, ktorého už prestalo baviť iba sa prizerať čo sa s jeho vlasťou deje a pričiniť sa vlastnou iniciatívou o riešenie problémov, ktoré tu máme (aj keď zatiaľ iba prostredníctvom blogu). Venoval by som sa rád nielen aktuálnym problémom, no aj problémom, ktoré prináša už samotný nedokonalý demokratický systém. Mnoho z týchto zmien je radikálnych oproti zaužívanej rutine, no nie je práve odvaha navrhnúť radikálne zmeny to čo potrebujeme aby sme sa konečne rozhýbali dopredu? Na druhej strane ani jeden z návrhov neponechám bez niečoho, čo ja považujem za logickú argumentáciu. Uvedomujem si ale, že ani moje zmýšľanie nie je dokonalé, preto nechávam v komentároch priestor na vyjadrenie a ku každému rozumnému a SLUŠNÉMU komentáru sa rád vyjadrím a vysvetlím, či poopravím svoje návrhy.
Sme si všetci rovní?
Bohužiaľ, nie sme. Nie sme rovnakí, máme iné záujmy, inú inteligenciu, iné pohlavie. Jednoducho každý sme iný a originálny. Prečo sa ale systémom snažíme túto inakosť zabiť? Na to bohužiaľ odpoveď nemám, no pravdou je, že trendom posledných rokov je tieto rozdiely vymazávať a stavať nás všetkých do rovnakej pozície.
Táto tendencia sa prejavila aj vo volebnom práve už pri samotnej tvorbe demokracie. Hlas každého z nás má rovnakú váhu aj napriek tomu, že veľa ľudí sa v politike absolútne nevyznajú a ich hlas má rovnakú silu ako hlas človeka čo 5 rokov študoval politológiu. Je takúto systém naozaj spravodlivý? Nemyslím si.
Samozrejme zobrať menej inteligentným ľudom volebné právo nie je riešenie, pretože oni v tom štáte stále sú, platia dane a pracujú na ten štát. Čo ale považujem za reálnu možnosť, je vytvoriť systém, ktorý by pridelil každému človeku inú váhu hlasu. To považujem za spravodlivé.
Je to zatiaľ iba v rovine základného konceptu, ale tento systém určenia váhy hlasu by mal pozostávať z troch faktorov, ktorý každý by mal inú váhu. Prvý faktor by pozostával z testu politickej sčítanosti. V rámci tohto testu by sa neobjavovali iba otázky z aktuálnej politickej scény, ale aj zo základov politickej teórie. Samozrejme materiály k učeniu na takúto skúšku by museli byť verejne prístupné aby sme sa mohli pripraviť. Cieľom tohto testu by bolo vzbudiť v ľuďoch záujem o politiku a to čo sa v nej vlastne deje, čo by nám malo pomôcť v rozhodovaní o tom, kto by náš štát mal vlastne viesť. Politická sčítanosť je jednoznačne niečo čo v dnešnej dobe ľudom chýba a dajú sa veľmi ľahko ovplyvniť.
Druhým faktorom by bol znovu test. Tentokrát niečo na spôsob IQ testu, ale iba na určité časti ľudského myslenia ako kritické, či analytické myslenie a niečo ako všeobecná schopnosť riešiť nové problémy. Mnohí z vás si povedia, že to obmedzuje demokratický prvok, no aj tento test má logické vysvetlenie. Ako si môže byť človek, ktorý má podpriemerné analytické myslenie, čiže nie je si schopný spájať spolu súvislosti, čo je v politike veľmi dôležité, vedieť vybrať stranu rovnako dobre ako človek, ktorý je schopný behom sekundy si spojiť tieto súvislosti a vyvodiť si z nich záver. Máme tu ľudí, ktorí si myslia, že kvôli námraze im funguje pomalšie internet, či veria v chemtrails a nie sú si schopní objektívne overiť fakty a častokrát si mýlia koreláciu a kauzalitu. Nemám proti názorom takýchto ľudí nič, je to ich súkromná vec, ale vyberanie si ľudí, ktorí nám budú nasledujúce roky vládnuť je vecou verejnou a preto nie je prípustné aby mali rovnakú váhu hlasu ako ľudia, ktorých inteligencia v týchto smeroch sa vymyká z normálu.
Tento druhý test by mohol čiastočne vyriešiť aj problém ovplyvňovania hlasovania „za 5 eur“, alebo „za ružičku na MDŽ“, pretože ľahko ovplyvniteľní ľudia aj keď ich bude o niečo viac, nebudú mať možnosť prehlasovať ľudí, ktorí do politiky vidia lepšie.
Tretím a záverečným faktorom je faktor občianskej užitočnosti pre štát. Tento faktor by mohol dávať prílišnú výhodu bohatým ľudom a posúvať ich záujmy dopredu, preto by tento faktor mal mať zo spomínaných troch najmenšiu váhu. Čo by tento faktor ovplyvňovalo? Jednoznačne by ho mali ovplyvňovať veci ako dobrovoľná nezamestnanosť, daňové úniky, výška odvodu daní, či trestná bezúhonnosť. Takto by ľudia, ktorí sú doslova pre štát užitočnejší, dostali možnosť ovplyvňovať viac dianie v štáte.
Poslednou otázkou zostáva, ako rozdeliť túto váhu, aby to nebolo príliš nerovné? Maximum pre jedného človeka by som stanovil 2 hlasy a na minimum možno 0,2. V mojom koncepte na vrchole stojí teda politická sčítanosť, ktorá by mohla nabrať váhu až 0,85. Potom špecializovaný test na schopnosť analyzovať a riešiť nové problémy (pochopenie textu, analýza, atď.) by mohol mať váhu až do 0,7 hlasu a nakoniec teda občianska užitočnosť, ktorá by mohla zavážiť až na 0,45 hlasu. Prvý test by mal byť určený na základe výsledku a teda každý má možnosť získať takmer celý jeden hlas už tu. Druhý výsledok by sa dal určiť podľa percentilu a na tretí je potrebné sa viac zamerať a vytvoriť komplexný systém určovania výsledkov.
