Nedávno mi v ušiach zaznela genialna melódia od huslistky menom Lindsey Stirling. Nemohol som si pomôcť, aby som si o tejto novej hviezdičke nenašiel zopár zaujímavých faktov, či nevypočul jej štýl hudby. Kto dnes vygoogli túto 28 ročnú skladateľku, huslistku a tanečníčku zároveň, môže pri prvom dojme mylne skočiť na veľký omyl, ktorý počúvam od ľudí celý svoj život. A ide o fenomén pekne globálny. Keď sa človek totiž pozrie na mladú kalifornčanku s krásnou tvárou, okrem myšlienky, že isto mala na ružiach ustlané celý život, isto zaznie nejaká podoba slova „Talent.“ Chytám sa za hlavu, vždy keď čítam o talentovaných hokejistoch, basketbalistkách, spevákoch a hudobníkoch, hercoch a ľudoch celkovo.
Čo je teda podľa mňa zlé na používaní slova talent? Absolútne všetko. Význam tohoto slova totiž podľa mňa nikdy nebol verejnosťou správne pochopený. Mnoho ľudí si totiž myslí, že talent je niečo s čím sa človek proste narodí. Výsledky zápasov NHL, NBA a FIFA sú podľa tohto konceptu rozhodnuté 20 – 25 rokov dopredu, v momente narodenia geneticky nadaných jedincov. Jediné, čo možno hrá akú-takú rolu je aktuálne zloženie tímu, a možno ešte zmeny počasia spôsobené globálnym oteplovaním. Naozaj sa čudujem, že vo svete takých géniov sa ešte stále nenašiel nikto kto by teda prišiel na zázračnú formulku a nezačal podávať 100% výherné tikety v spoločnosti TIPOS.
„Čo má čo komu vadiť, keď poviem, že je niekto talentovaný?“
Z princípu nič...
Okrem úplne podprahového zbavovania sa zodpovednosti za svoj život sa nejedná o žiadny problém. Prijať totiž vedome fakt, že človek, ktorého práve sledujem s padnutou sánkou predvádzať neuveritľné veci, sa k tomuto momentu prepracoval každodennou tvrdou drinou by znamenalo priznať moje zlyhania. A to už je iná kapitola. Jedná sa totiž o situáciu, ktorá by mohla vyústiť v nejaké tie ťažké časy a depresie. Vždy je jednoduchšie povedať, že niekto má proste lepšie predpoklady na šport, ako tráviť popoludnia počas 6 zo 7 dní v týždni počas 10 rokov na ihrisku. Tréning a prax to je predovšetkým drina, a tá nemá veľkú obľúbenosť medzi majoritou. Slovo talent práve túto podstatnú najpodstatnejšiu časť života športovcov, umelcov a všeobecne úspešných ľudí podceňuje, ak nie totálne podkopáva.
Neviním však jednotlivcov za používanie tohto označenia, keď sa jedná o popísanie niekoho bravúrnych schopností vo svojom obore. Hlavná vina za kresľovanie reality padá na média, ktoré vo svojej snahe nahrabať čo najväčšiu sledovanosť svojich programov zaradili a vymysleli všemožné show, ktoré začínajú pripomínať latinsko-americké telenovely. Jedným z hlavných dôvodov, prečo som skončil sledovať televíziu pred rokmi bolo práve nadmerné používanie slova talent v našich svetových show.
Možno sa mýlim
Možno o úspechu Michaela Jordana bolo rozhodnuté ešte pred jeho časom stráveným v kolíske. Za svoju karieru hral v 1072 zápasoch a to len v NBA. Keď si človek predstaví, že sa jedná o jednu hru, na ktorú týždne trénoval 10 hodín denne, rozum sa zastaví nad časom, ktorý treningom tento športovec „zabil.“ Prečo? Ak bol predsa talentovaný, stačilo nakráčať na palubovku v daný moment zápasu a byť hviezdou, ktorou sa narodil.
Túto utopickú predstavu od základu búra reklamný šot od spoločnosti Nike s touto basketbalovou hviezdou. Basketbalista hovori, že počas svojej kariery neuspel s viac než 9000 strelami na kôš, prehral viac než 300 zápasov, a 26 krát mu bola zverená šanca rozhodnúť o výsledku zápasu svojou streľbou na kôš, a netrafil. A predsa ...každý vie jeho meno.
Čísla nepustia
K úspechu a oceneniu sa treba vždy len prepracovať. Nie len cez tvrdý tréning, pravidelný denný režim, prax, štúdium a noci strávené nad knihami bez spánku. Ide najmä o voľu nenechať si cieľ, pre ktorý tie všetky veci človek obetúva vziať rečami iných. V momente, keď sa totiž poddáme priemernému okoliu vidiacemu v podobných úlohách veci nemôžné a nezmyselné, neostane nič iba bolesť. Jediná večná bolesť je totiž, keď sa človek vzdá, a to bohužiaľ hovorím z vlastnej skúsenosti. Vždy keď sa dnes pozriem na piano navrie mi na čele malá žila. Hnev prameniaci z neschopnosti vrátiť čas späť, a dohovoriť svojmu mladšiemu ja, aby sa svojej vášne nevzdávalo v prospech času strávenom hraním počítačových hier a lepšiemu postaveniu v rovesníckom kolektíve. 10 rokov prešlo ako voda a neskoro si niekedy uvedomíme, čo je naozaj dôležité.
Teraz je čas vratiť sa späť k mladej Lindsey Stirlingovej, ktorá sa vo veku 23 objavila práve v jednej americkej talentovej show. Tam sa jej totiž dostalo aj vypočuť si ostrú kritiku od jedného z porotcov, že jej schopnosti nie sú dostatočné aby mohla robiť to čo robí. Bolo jej povedané, že na to aby mohla tancovať na svojich vystúpeniach, musí byť svetovou jednotkou na husliach, inak na javisku neprerazí. Odporučil jej aby radšej našla nejakú hudobnú skupinu, kde bude môcť hrať v pozadí. Ak by si vtedy vzala tieto slová k srdcu, dnes by ste o nej nepočuli nikde než maximálne v jej mieste pobytu v Kalifornii.
Tvrdohlavosť, úsilie, pravidelný tréning a chuť robiť niečo, čo má pre aspoň jedného človeka zmysel. Nemúsime na to všetko myslieť, keď mimovoľne použijeme slovo talent na označenie ohromujúceho výkonu, ale myslime na to aspoň raz denne, keď na niečomu venujeme. Prax nie je jedna z ciest k úspechu, je to jediná cesta.