Roztopašné, hrou nikdy nezmorené dieťa sa raz pristavilo pri tetuške Zdenke a rieklo: -„Zdeni, chceš vidieť ako viem cikať?“- „Áno moj zlatý,“ odpovedala pričom ani naňho nepozrela a dúfala že ju čo chvíľu odvedie za ručičku k záchodovej mise a ukáže jej aký je už veľký a čo sa naučil... Tragikomické divadielko nastalo potom, čo vysmiaty Alex od svojej prirodzenosti vytiahol z teplákov svojho šušáčika a vycikal sa priamo v kuchyni na balkónové dvere! Postupne sa to dozvedeli všetci a Alex mal zo svojho vystúpenia neskutočnú švandu. O nejaký ten deň neskôr sa v spoločnosti rodiny chystal opäť na svoj výstup. Chytil si svojho malého a utekal k babičke kričiac: -„Babi, babi, chceš vidieť ako viem cikať?“ a začal pobehovať dokola so stiahnutými slipami. Prítomní ho začali naháňať a zhrozene očakávali ďalšiu kapitolu jeho výstupu. Lenže Alex sa nedal chytiť, vtrhol do obývačky a vyskočil na diván. S jednou rukou zdvihnutou hore a z druhou držiac si pipíka smutne zahlásil:“Babi, máš smolu, ale teraz mi nejde.“ Huncút Alex ich zase raz dostal. A bruselský bronzový cikajúci chlapček (Manneken Pis) v 14. storočí práve svojou spontánnou vynaliezavosťou zachránil vojskami obliehaný Brusel. Chlapec menom Juliaanske sa vyčúral na horiacu zápalnu šnúru, ktorou mali vojaci vyhodiť celé mesto do povetria. A svojim pohotovým činom Brusel zachránil. Náš hrdina Alex síce narobil naopak o čosi viac starostí, ale ja viem, že jeho časy slávy sú ešte schované v mechu rozprávkových príbehov. Už viem, prečo sa staré mamy hrávajú tak rady s vnučkami, s ich bábikami. Už viem prečo starí otcovia necítia bolesti v krížoch, keď skláňajú sa ku guľkám, kotúľajúc ich s láskou svojim vnukom. Je to preto, lebo aj oni zatúžia a precitnú po časoch svojho najkrajšieho a najspontánnejšieho veku, kedy sami vyvádzali rôzne huncútstva. Bez ostychu, bez únavy. S plnou škatuľou nesmrteľných nápadov.
