Pred troma rokmi sa sestrička rozhodla, že nebude vešať na stromček všetko čo nájde. Už žiadne 15 ročné gule, žiadne vtáčence, žiadni kominárikovia ba ani diablici! Už žiaden ťažkotonážny vešiak, ale decentne zladený stromček. A basta! A celkom jej to vychádzalo. Sprvoti bol ladený do zlatého, potom do strieborného a napokon do modro-červeného obleku. Vkusné mašličky, jedna sada gúľ a nanajvýš jedna krabica salóniek, vždy vo farbe „stromčekového šatu“.Tohto roku sme to s mamou pokazili. Sestra sa vzdialila, v doprovode vysávača z obývačky a my sme sa pustili do výzdoby umelej jedličky. Výsledkom je červeno- strieborno- zlato- modro- zelený strom s guľami, špicami, stužkami, vtáčencami, diablami, Mikulášmi i kominárikmi. Jednoducho a prosto, bolo nám ľúto ten všetok materiál nechať zaprášený v krabiciach. Viete si predstaviť znechutenú tvár mojej sestry. Tá jej snaha o ekonomickosť a štýl je fuč! No nestratila zmysel pre originálnosť. Keď už sme pokazili jej záľubu, rozhodla sa pre zmenu aj ona. Výsledkom jej machinácie sú tri vajcia zavesené na stromčeku. Ech, vynímajú sa na ňom sťa pätorka v žiackej knižke. Nechápavo som na ňu pozrel a opýtal sa čo to má znamenať. Zachechtala sa a odvetila: „na veľkú noc chcete vajcia, prečo by sme ich nemohli mať už na Vianoce. Však aj oni patria k symbolom života“. Hm, tak sme prijali jej revolučnú myšlienku a len čo vyzobeme všetko sladké z vianočnej nádielky už sa budem tešiť na Veľkú noc...
