
Podľa Ábela Kráľa sa slovenská reč delí na tri základné zložky- západnú, stre…bla,bla,bla. Ale čo tak ísť si zaplávať do Nových Zámkov. Pri vstupe do mesta vás privíta značka Eršekujvár. Aký je to potom druh? Prejdime radšej pozvoľna trochu k Trnave. S kamarátom Stankom sme raz brigádyly na lešeny a vyete on je z Dvornykov. Začal posmrkávat, a tak som sa spýtal, že či je chorý. " Ne, ja ne som chory ja som iba nezdravy," odpovídal. A mne neostalo nič len žasnúť nad tvrdostou tohoto regiónu. Kedže môj kozmopolitný charakter je rozšírený aj pod ľadom Antarktídy, tak i v Nedožeroch mám jedného kamoša. A má on Boha pri sebe? Stal sa z neho môj spolubývajúci. Bardzo ma pobavila jeho hláška z minulej noci. Vtedy sme naháňali komáre a ostatné somáre. V tom zvolal:"uch, komár ma pohrýzol pri ucho."Stretneme sa pri kostol, poďme hintam," na to som si taktiež privykol. Teda nie celkom. Kamoš zo Sela / Helcmanoviec/ je takisto klasik. Jeho idiolekt inklinuje k rusnáčštine, ak ňou celkom nie je. Cez víkend mi vysvetľoval, že baby sú masky, že furt to je o tom istom. A o čom vlastne? " Ta, že rano my idity do roboty, porobity, potom do karčmy kus vypity, umyty a spaty" dokončil ustato. Keď hrá mužstvo presilovku o dvoch hráčov, to chápe každý. Aďka z Bánoviec mala skúšku z lexikológie a tiež o dvoch, poobede. A rande s chlapcom zase o štyroch. Nesmejte sa! O štyroch hodinách, nie so štyroma chlapmi. Bože zažehnaj. No a na záver našich potulkov pod stratosférou Slovakie skončíme v Bešeňovej. Pozor stredné Slovensko, východisko spisovnej slovenčiny. Tu všetci vedia krásne a hlavne bezchybne rozprávať, chááápeš? Potvrdiť to môže chlapík, opravujúci kanalizáciu pri Aquaparku, ktorý po kolegovi prenáramne zvreskol: "tak už to máš zabetónovanô?" Ech, ale nám je furt, fasa, fajne- myslím si tak tajne.