Vzápätí sa ešte opýtal či sa cítim byť slobodný. Odpovedal som, že áno a pre zmenu som sa spýtal ja či sa dá vlastne povedať, že sme slobodní. „ Prečo“?, znela jeho prekvapená kontra otázka. „Nuž, pretože nech sa rozhodneme akokoľvek Boh o tom bude vedieť“, riekol som ja. Kňaz sa pousmial, trochu sa zamyslel, a odvetil: „ lenže, my sami si zvolíme našu cestu, sme slobodní, môžeme si vybrať dobro, môžeme naopak konať zlo.“ Ja som k tomu doložil: „ áno, ale či už ja pôjdem doľava alebo doprava, Boh to vie, on pozná našu cestu a my si nemôžeme kľučkovať proti jeho vôli. Môžem si vybrať ináč ako o tom vie Boh? Neprekvapil by som ho? Nezmietol? Nepoprel?“ Pán farár sa nervózne zavrtel na svojej stoličke, akiste nebol na túto tému pripravený, a ja som nad tým pochopiteľne rozmýšľal už skôr. Odmlčal sa a ja som za sebou zavrel dvere. Dnes sa tiež zamýšľam a hľadám správnu odpoveď. Nadobudol som presvedčenie, že Boh má pre nás otvorené vrátka možností a so všetkými počíta, vie z akých možností si vyberieme. Vie ale presne ktorá z nich to bude? Ak áno, je všemohúci a vševediaci. Ak nie, sme slobodní ale boh je neznalec. Ja ale napriek tomu verím- Boh vie, že sa nad ním zamýšľam a ukáže mi správnu cestu.../for your consideration/
