No tu odrazu vkročili nám do života prvé baby, prvé „dospelácke“ záujmy. Pozabytovkovú ligu sme prenechali iným. A v súčasnosti sa už ani nehráva. Viete play station 2, teraz fičí... OX Canada. Hokejové majstrovstvo si vymenila za grázlov túžiacich po falošnom zlatom lesku. Manželky reprezentantov javorových listov nabehnú do Viedne a Innsbrucku s malými batoľatami, ktoré mali hodinu pred polnocou už dávno spinkať po prečítaní rozprávočky o Ottawskej princeznej.A na ľade žiaden šarm, len samé zákernosti. Kde sa podel Lemieux, kde sa podel Gretzky? Kde je fair play. Smyth ako kapitán si vo finále vyskočí na českého Fischera, takmer mu porúbe nohy. Vlani si Niedermayer podal i Janka Lašáka, keď ho surovo podrazil a ešte sme vtedy i inkasovali. Mať v tíme vraha s 15 tkou na drese nie je tiež žiadna výhra, navyše sa nedá na jeho tupú, bezzubú tvár ani len pozrieť. Aešte si skáče na vokouna, pes jeden baskervillský. Mladučký Nash si vystrieľal góliky pred nadstavbou a sorrelovský syndróm nemôže predýchať. Tak práskne do tváre Fischerovi. XY. Do pásma len nahodením, na druhej strane Česi prekrásnymi narážačkami a fintami zabávajú divákov. Tí tlieskajú, usmievajú sa. Kanadskí fandovia naopak sedia a civia sťa „žimne grisy“. Ale prečo? Veď hokej je hra. Wayne to vedel. Ešte nikdy som tak hrdo nefandil bratom Čechom /viete tá naša rivalita/, ale vo finále ma objímala eufória. Česi sú po 5x z posledných 10 majstrovstiev sveta majstrami. Hokej je tvrdý, ale musí zostať ľudský. Coubertin to v športe zakódexoval už dávno. A predsa len srdiečko mi najviac poskočí pri slovanskom triumfe. A tak mi odpusť drahý Wayne, keď budú malí slovenskí pozabytovkoví hráči pokrikovať Gáborík, Gáborík-Jágr, Jágr-Hossa, Hossa!!!
