Snežienky, podbele, púpavy či prvosienky už preklenuli obdobie chladu. Nastal čas slnečných lúčov, trilkovania škorcov a kvitnutia jabloní. Kým sa jabĺčka zrodia, musia prečkať dlhú dobu, počas ktorej plodiaci strom zápasí o miesto na Zemi, rastie do výšav, púšťa konáre a mohutnie na koreni. Až potom sa v doprovode lupienkov a listov tlačia na svet božie deti. Jabĺčka so stonkami pripomínajúce deťúrence s nevinnými dušičkami. Rôzneho vzrastu, rôznej farby, rôznej chute- povahy. Zberajú síl, vitamínov- vedomostí. Až potom, po dlhom súžití s rodinkou opúšťajú domov a vydávajú sa na potulky svetom. Mnohokrát sa otlčú, prejdú slasťami i starosťami a napokon zhnijú v harmónii so Zemou, splynú v jedno.Rajské jabĺčko sa ale odtrhlo predčasne. Priskoro! Nepadlo ani na Zem, neokúsilo ani 15 rôčkov života a už odletelo do neba. Porušilo všetky pravidlá rozumu, vyhlo sa gravitácii. Nestihlo si obiť svoju krásnu schránku. Nečakane, náhle, šokujúco! Zanechalo bez rozlúčky svojich najbližších i všetkých známych z koruny, kde sa cítilo tak bezpečne. Bolo také vznešené, plné života. Razom je preč.Nevzlietlo preto aby sme zabudli, ale aby sme rozmýšľali! Aby nás primälo zamýšľať sa nad našimi prioritami a potrebami. Nad stovkami našich zbytočných slov a skutkov, ktoré nám berú pokoj a tvoria žlč a nenávisť. Nerozchádzajme sa s ľuďmi v hneve, komunikujme viac ľudsky ako za pomoci techniky.Remarque povedal ešte niečo“ „Ži naplno a nezúfaj! Nesťažuj sa a buď rád, že si! Lebo umrelo už veľa lepších ľudí ako si ty!“ Smrť nás nemá odrádzať. Má nás učiť byť lepšími, pomáhať si navzájom bez predsudkov! Nosme v srdciach odkazy našich zosnulých! A tak ako vedel múdry, pod stromom rozjímajúci muž, že smrť je neodmysliteľnou súčasťou života, tak jeho karma prišla na to, že nemáme konať v hneve, ale oddať sa láske, pokore a viere. A práve vierou dokážeme zmierniť bolesť našich sŕdc pri odlete drahých duší...in loving memory of mh14...
2. máj 2006 o 13:07
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 153x
Rajské jabĺčko
„Smrť nemožno nikdy pochopiť a preto o nej nej netreba ani rozmýšľať.“) Táto Remarquova myšlienka mi pomáhala v ťažkých časoch straty blízkych. Dlho mi pomáhala pri bolestnom smútku. Nerozmýšľať. Od včera je tomu inak.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)