Tá lopta znamenala pre mňa viac ako peniaze, viac ako sladkosti, dokonca viac ako hokejové kartičky Brodeura, Gretzkého, Bondru či Stevensa. Viac ako kartičky, ku ktorým som deň čo deň privoniaval a tešil sa na ďalšie vzácne výmeny. Bola to lopta k meninám. Jeden z najkrajších darčekov, aké si malý chlapec môže želať. A pritom to nebola žiadna adidaska alebo nike-a, nebola šesťkrát prešívaná, nemala super priľnavosť k nohe, ani žiadnu skvelú rotáciu. Bola to biela gumená lopta, odetá to vlajok štátov zúčastnených na letnej olympiáde ´92 v Barcelone! To vám teda bolo! Hoci si s ňou vietor robil čo chcel, hoci sa všetky vlajky častým hraním úplne zmazali, hoci pôvodnú bielu farbu prekryla farba červenej antuky, vždy to bola moja láska plná slobody rovnajúcej sa krídelkám Jonathana Livingstona. Krásny darček, ktorý mi naši kúpili zo srdca. A ktorý zahŕňal všetky moje vtedajšie túžby. Túžbu po pohybe, po góloch, po radostnom objatí so spoluhráčmi, po slzách, nadávkach a nespočetných uličkách a kombináciách, ktoré hra s názvom futbal dáva. S radosťou spomínam na všetky nespočetné súboje a turnaje, pre ktoré naša antuka žila. Hnala nás zo školy na výdatný obed domov a v súlade s prírodou určovala čas na zábavu a čas na povinnosti. Ech, ako jej to svedčalo. Bol to náš malý- veľký štadión Old Trafford, naša mekka voľného času. Dnes pri pohľade z okna zarmútene hľadám chlapčekov či dievčatká čo by sa na nej hrali. Stále márne. Žiadne švihadlo, žiadna guma, žiaden futbal. Len akási burinou porastená obdĺžniková plocha bez štyroch kamienkov. Kamienkov predstavujúcich naše staré dobré bránky. Tie časy sú žiaľ preč. Kamene dávno zmenené sú na prach. Moja lopta už vyše desať rokov odpočíva vo futbalovom nebi. A túto nostalgiu dotvára malý kamarát, čo brilantným stlačením „shiftu“ na klávesnici obohral Patricka Vieiru bicyklom a vsietil úžasný gól, ktorým pokoril monitor počítača a hardvér svojej duše...(inšpirované knihou /darom/ od Enza Goliana- Ja, Diego (Maradona): „A najmä som mal loptu. Bola z prvotriednej kože, dal mi ju bratranec Beto Zárate, syn tety Neny. Mal som tri roky a celú noc som s loptou spal a objímal ju.“)... be inspired
