Dedko čoskoro získal potrebné zručnosti. Cit mal jednoducho v rukách. Stále si šprtal 100kou klincom v nose a uchu a za pomoci pohárika sa na dedine diali veci. A tak išlo všetko po masle, až po prvú truhlu: „ Karolku, čo ty nato hvariš, jak som to vyhobľoval?“, spýtal sa starký vytešene Karolka potom, čo vytesal svoju prvú truhlu. Chvalabohu nie vlastnú. Jej drevo sa blyšťalo sťa kocúrove gule! „ Fajna, fajna, je, aj dos dluha, mohol by aj dachto dvojmetrovy umrec“, podotkol cynicky Karolko. A pridal:“ ale znaš Jožkal, to še u nas tak robi, kedz maš hotovu pervu trunu, mušiš do nej ľehnuc, žeby ši mal furt ščesce a robota ci išla od ruky.“ Dedovi prešiel po tele mráz, predsa len kto to kedy videl, živý a líhať do postielky mŕtvych??? Nuž ale zvyky sú zvyky a tak sa Jožkal, na potešenie Karolka vpratal do truhly a nechal si pootvorenú škáru. V tom ale nečakane vošiel zvonku majster, vedúc so sebou dve mladé tetky. Zrelé čerešne, s čerstvým mliekom. Tie sa išli pozrieť na truhlu, čo dedo vystrúhal. Blížili sa k nej. Dedovi vyschlo v ústach od strachu i pokušenia zároveň. Mužský pud však vzplanul a dedo vykukol. Pohľad mu utkvel na pekných silných ženských stehnách. Nuž pokušenie veliké, a tak sa dedko načiahol, vysunul škárou ruku a začal im zdvíhať sukne. Ženy zvrešťali, od ľaku vybehli z miestnosti a šprintovali o sto nešesť!!! Isto ich dedo vyplašil na smrť. Kto kedy videl nadržané mŕtvoly!!!Dedo sa s úškľabkom na tvári vypratal z truhly, ale v tom momente ho majster riadnou ranou do nej opäť položil...ej béťar ten parobok béťar je, co ma kalap po beťarsky na hlave.
