Vždy keď sa po víkende vracal Karol s dedom do šichty, keď oskar už vysielal prvé lúče nového dňa sa opakovala jedna vec. Tou vecou je hovienko! Ale ba, riadna kakanica. Potom, čo otvorili s dedom svoju dielňu, vždy mal ofekalený svoj bank. Tá mačka jednoducho provokovala iba Karčiho. Majstrov i dedov bank ostal nepoškvrnený. Vypotrebovala sa vždy na ten jeho. Zo začiatku sa len pochichotal a odkopol ju pri prvom strete 10 metrov do ahóóój, ale čoraz väčšmi sa to opakovalo vlievala sa mu do hlavy žlč. Až sa jeden pekný pondelok tak napálil, že schmatol mačku a zavolal na deda:“ Jožku, hybaj sem a prineš mi terpentin. A nepytaj še načo.“ Tak dedo pribehol a podal mu ho. Karol sa načiahol a vzal si z banku štetec. Čo nasledovalo si dovediete predstaviť. Karol natrel mačke riť riedidlom!!! Tá začala skuvíňať a otierať si ju o schody a o zem. Dvaja experti, „a jeťáci“ sa pučili od smiechu. Samozrejme si majstrova žena po chvíli všimla, že s cicou je zle nedobre a nakázala chlapovi nech to rieši. Ten prikázal Karolovi vziať mačku k zverolekárovi. Karol chcel hrať neviniatko a tak nežne vzal kočičku a rezko vykročil. Musel ju riadne fixovať, aby mu oči nevyškriabala. „Nič jej neni. Šicko je v poradku,“ vyhlásil presvedčivo po návrate od zverolekára. „ Asi len mušela daco plane požrec,“ dodal potmehúdsky. Ech. Smiali sa na tom s dedom ešte zopár pekných dní. Až kým nemal majster cestu do mesta! „ Ešči dneska ma na ksichce odtlačky paľcoch, taka to bula šupa,“ spomína veselo deduško. Karol nechápavo zazrel na majstra, no ten len dodal: „ Bul som v mesce še vyrovnac zo zverolekarom.“ A pobral sa nazad do roboty. Ponaučenie: SMIECH, PREJDE!
