Veľmi dlho som premýšľala nad tým, čo mi v živote chýba, čo ma v živote neuspokojuje, nad čím sa neustále trápim a nad čím zvyčajne dosť dlho premýšľam. Teraz už viem, čo to bolo.
Trápila som sa dosť dlho nad tým, akí sú ľudia, ako si dokážu ubližovať a trápiť sa navzájom. Ako existujú medzi nami ľudia, nazvala by som ich "bez chrbtovej kosti", pre ktorých pomoc neznamená nič, ktorým slovo altruizmus, empatia nič nehovorí. Ale aj takí sú a existujú. A možno prežijú život pokojnejší ako ľudia, ktorí sa dokážu nad týmto pozastavovať ako napríklad ja.
Zmeniť týchto ľudí sa nedá. A vôbec, zmeniť človeka nejde. Každý sme nejaký, niekto prežije život ani nevie ako, prepláva ním ľahko. Niekomu život postaví do cesty hodne prekážok a je nútený ich prekonať. Avšak každý sme len človek. Tak ako aj deti v afrických krajinách a krajinách tretieho sveta, kde je luxusom základná hygiena a jedlo. Sú tam deti, dospelí ľudia, ktorí sa sužujú a potýkajú s inými problémami ako my. Nielenže majú problém vôbec čo zjesť, trápia ich najrôznejšie exotické choroby a AIDS.
Rozmýšľajúc občas nad tým, nad čím sa trápime my, a nad čím sa trápia oni, mi naše problémy prídu veľmi malicherné. Preto som sa sama seba spýtala, čo môžem urobiť ako človek ja pre týchto ľudí? A zistila som, že mnoho. Nie peniazmi, nie mocou, ale prítomnosťou a pomocou tam kde pomoc potrebujú. Povedala som si sama pre seba a prečo nie ja? Pocítila som to sama vo svojom vnútri, že toto je to, čo by som chcela dať týmto ľuďom. Ten pocit sa akosi usídlil v mojom vnútri a čím ďalej tým viac ma to ťahá odísť tam a pomáhať.
Mnohí sa ma pýtali, ako tak zrazu, čím to...ale nedokázala som im popísať ten pocit. Proste len tak, z ničoho nič. Premknutie, zvláštny pocit. Nepopísateľný pocit. Ten pocit prajem zažiť každému z nás, veľmi krásny pocit.
Viem, čo ma v týchto krajinách môže čakať, viem, čo tam ako tma ticho číha na každého dobrovoľníka, ale s kúskom odvahy a lásky v srdci sa dá prekonať všetko. A ak skutočne je toto to, čo ma naplní pocitom šťastia, urobím to za akúkoľvek cenu. Veď úsmev a radosť v očiach týchto detí je neopísateľným pocitom, ktorý uspokojí moju túžbu po pomoci týmto ľuďom.
Budem pevne veriť a dúfať, že v lete tohto roka sa mi splní tento môj sen a potom sa veľmi rada s Vami podelím o zážitky a fotografie :o)
