Stoja tam takto každú stredu. Každú druhú stredu sa ich počet zdvojnásobí. Niektoré sa objavujú už v utorok večer. Sú pekne zoradené, väčšinou zelené a preto mi pripomínajú vojakov. Tvoria obraz našich dedín a obraz nás, Slovákov.
Odpadkové koše. Prečo tam stoja? Lebo ich tam dajú ich majitelia. Cez deň hrdí manažéri, bankári, učitelia, zamestnanci súkromných firiem, lekári, plynári a robotníci. Večer oddaní poddaní smetiarov. Ich prístupu k práci.
A tak v utorok večer, unavení po celodennej drine, vykladajú kôš na odpad. Alebo v stredu, skoro ráno, v obleku, pred odchodom do práce. Musia, ak ich chcú mať použiteľné ďalší týždeň – teda prázdne. Večer, keď prídu z práce si ich tam nájdu. Niektoré s otvoreným vrchnákom, niektoré prevrátené a ležiace na zemi. Niektoré s odlomeným uchom.
Ale o týždeň ich tam dajú opäť. Dajú ich tam pre smetiarov. Ako hold ich pohodlnosti a drzosti.
Ja som ho tam dnes ráno nedal. Nechal som náš odpadkový kôš stáť pri plote, čiže asi meter od cesty. Nie z rebelstva, nie z dokazovania si kto je lepší. Proste je poloprázdny a nepotrebujem ho mať vysypaný. Budúcu stredu ráno ho posuniem. Podriadim sa. Som Slovák a my sme už takí.
