Mlk. Len svit
výjavov o láske;
Nič! Iba ja, hrdza kopýt,
ramená stromov čiernovlasé
a mŕtvo.
Mŕtvolne, zatajene,
keď mreže našich celí
kričia odpustenie.
Budem ľúbiť,
žiť z toho čo ti dám,
čo človek musí svetu ponúknuť,
aby jedno miloval.
Zotriem slzy,
zavrždia v kváre panenského snehu.
A moje ruky drzé
nanútia ti nehu...
Na panenskom snehu,
zbelejú perly trápení
celkom do strieborna.
Strateným
nech rieky zmrznú nám v mosty
cez tie brehy ciest,
prostý
priateľ budem len,
keď to budeš chcieť.
1. jan 2010 o 20:25
Páči sa: 0x
Prečítané: 311x
Kvár všedných milovaní
Písmo:
A-
|
A+






