Rodinné problémy nie sú záležitosťou, ktorá by nás s poľutovaním a ohľadom na chudobu minula. Otec je alkoholik. Nedá sa mu pomôcť, pretože on sám to nechce. No a keď je otec opitý, deti utekajú k mame. Tá je vtedy aj napriek fetu ich najvernejším útočiskom. Bruce a Diana, sú ešte primladí na to, aby rozoznali správne od nesprávneho... Nie, pardon, musím sa opraviť. U nás doma nemajú čo rozoznávať, lebo všetko je nesprávne a všetko je tak, ako by som to ja v živote nikdy nechcela. Nezávidím ani jednému z mojich mladších súrodencov, pretože musia ešte pod krídlami našich nezodpovedných rodičov doštudovať!
Pomáham ako sa dá. Nemám vysokú školu, to je len môj nesplnený sen a nechápem ľudí, ktorých na vysokú musia nútiť rodičia. Mne to zakázali... No keby som sa tam dostala, keby som dostala šancu... Drela by som deň noc, aby som niečo dokázala. Namiesto toho sedím v kancelárii pána Lugleyho a celé dni triedim faktúry, dvíham telefonáty, tvárim sa prívetivo. Možno by si niektorí pomysleli, že som sekretárka. Nie, nie som ani to. Pán Lugley je podriadený ďalšiemu podriadenému v skupine podriadených podriadenému majiteľovi. A ja som jeho osobná asistentka - koľká česť. Spolu s mojim miestom jasne vymreli všetky vyhliadky na lepšiu budúcnosť. Na takomto poste by ma totiž nevyhrabal ani detektor kovov, (no to by som si najprv musela dovoliť aspoň jeden zlatý prsteň)! Ale patrí sa byť vďačná... veď ja som... áno... som vďačná... Dobre, dýchaj, Amanda.
Viete, mňa len rozčuľuje toľko vecí! Napríklad pracháči. Tí ma neskonale iritujú. Už len ich existencia je narúšanie rovnováhy na Zemi. Pre nich platia totiž úplne iné pravidlá ako pre nás, na spodku spoločenského reťazca... Nikdy nemusia ani šklbnúť zašpineným malíčkom na pravej nohe a svet sa točí okolo nich. Keby ľudia na tejto poondiatej planéte rozoznávali iné hodnoty, možno by som bola hrdinkou ja, alebo vychudnuté dieťa v Afrike. Celý svet je zvrátený a tomu sa nedá pomôcť.
A čo tak deti z Hollywoodu? Už desaťroční puberťáci myslia len na to, ako raz zarobia viac než ich rodičia. Nezmyselné súperenie... Ja súperiť s rodičmi nemusím, už som dávno vyhrala, čo i len preto, že nefetujem, ani nepijem. Poviem vám, dávno by som sa na takú charakterovú spodinu vykašľala. Dobre viem, kam putuje polovica môjho platu, no neodvážim sa reptať, lebo by ma vykopli z domu a ja tam ostávam len pre Bruca a Dianu. Totiž prispievam, no čiastku si vždy uchmatne otec na chlast a čiastku matka na fet a myslia si, že som zrejme pribrzdená alebo slepá... Ach Bože!
No a čo môj milostný život? Je skoro rovnako nudný ako ten oficiálny. Poznala som viacero mužov, ale buď som mala zakaždým smolu, alebo som si chlapa jednoducho nedokázala udržať. Možno ich čosi odo mňa odpudzuje, niečo ako boží trest, neviem, túto záhadu sa mi nikdy nepodarilo vyriešiť. No či som zainteresovaná a či nie, výsledok je stále rovnaký, teda... od môjho posledného sexu o mňa žiaden nezakopol. Vlastne som mala sex len raz v živote a vôbec to nebolo také úžasné, ako som počúvala z rozprávaní iných žien. A už nikdy by som sa na to nedala nahovoriť v autokine! Môj chlapec sa volal Thomas. Mal dvadsaťdva, vtedy bol o dva roky starší než ja a myslela som, že je skúsený, no to, ako so mnou zaobchádzal bolo viac než žalostné. Chcela som mať svoje panenstvo z krku... Teraz by som si dala panenskú blanu najradšej voperovať naspäť, alebo, ak by to bolo možné, aspoň raz by som použila časovrat (no... ešte okrem momentu keď som sa narodila do rodiny Broocsovcov).
Vždy som si to predstavovala romanticky, pri sviečkach, na pláži... hocikde! Vlastne som vo svojej podstate vášnivá žena, ktorá túži po láske, objatiach, bozkoch a dotykoch. Ako každá iná... Ach... asi by som si mala na čelo nalepiť informačnú tabuľku: Nie som monštrum.
Keď sa tak spätne pozerám na svoj život a na vyhliadky do budúcna, prestávam otcovi zazlievať chlast a matke fet. Čo lepšie by ma mohlo postretnúť?! Najviac ma však aj tak štve, že sa stále snažím. Dopekla, toľko sa snažím! Lenže šťastena ma obchádza ako by som jej ukradla večný úsmev. Vlastne má pravdu, pri mne sa aj šťastena prestane usmievať. No hlavu hore, je ďalší pracovný deň, musím sa tváriť vyrovnane... Máte pocit že sa ľutujem? Nie, ja som Amanda Broocsová, dámy a páni a prisahám, že zo šťasteny raz niečo vydolujem!
